Zlatú korunováciu na Slovensku zažila Romana Hudecová desaťkrát. Krídla jej pristrihla zranená achilovka

Trikrát bola Romana Hudecová najlepšou hráčkou extraligy. Na našich palubovkách pozbierala desať zlatých medailí a keďže má iba 32 rokov, mohla by aj ďalšie. Záver uplynulej sezóny však nebol podľa jej gusta. Trápila sa so zranením. Družstvu nedokázala pomôcť tak, ako bola zvyknutá a ako by chcela. Pár minút po tom, ako so Slovanom Bratislava obhájila majstrovský titul a stískala jubilejné zlato, Romana Hudecová ukončila svoju krásnu a úspešnú hráčsku kariéru.

BOJOVNÍČKA NA POHĽADANIE

„Všetka česť a sláva, že to nevzdala. Ona to nevzdáva nikdy, je posledná z tej generácie,“ povedal nám pri bilancovaní uplynulej sezóny tréner belasých Pavel Bernáth. Bol pri tom, keď rodáčka z Levíc hrala v Strabagu Bratislava, v UKF Nitra i vo VKP či neskôr Slovane Bratislava. Lúčila sa už dvakrát. Najskôr v roku 2019, keď odišla do zahraničia. Pred štyrmi rokmi mala iný dôvod, bola tehotná. Na palubovky sa vrátila rýchlo, aby vybehla z kolobehu a materského stereotypu. Vždy však zdôrazňovala, že jej prioritou zostáva dcérka Ela. Uvidíme ju ešte v najvyššej súťaži? „Ťažko povedať. Doteraz som to veľmi nehovorila, ale pravdepodobne budem musieť ísť na operáciu s achilovkou. Mám ju na päťdesiat percent roztrhnutú. To je jeden z dôvodov, prečo sa lúčim. Pokiaľ by som bola zdravotne v poriadku, tak by som veľmi rada pokračovala,“ vysvetľuje.

Jej zdravotné problémy sa ťahajú od minulého decembra. Limitovali ju. „Bola som u viacerých lekárov a ortopédov. Povedali mi, že by s týmto zranením už v žiadnom prípade nehrali ani netrénovali, pretože sa mi môže achilovka roztrhnúť. Pravdupovediac, na tréningoch či v zápasoch som to stále mala v hlave, pri každom pohybe a výskoku som už bola  opatrnejšia. Vnímala som to, pretože som sa bála, aby sa to neroztrhlo,“ pokračuje.

LIETAJÚCA LEVIČANKA

Na druhej strane Romanu poznáme ako veľkú bojovníčku. „Do všetkého som vždy šla naplno. Povedala som si, že skúsim zo seba vydať pre družstvo ešte maximum, čo môžem a skúsim to risknúť. Chvalabohu, že noha to vydržala a vážnejšie som sa nezranila,“ dodáva. Ani nevie, ako sa dvanásťročná v rodnom meste dostala k volejbalu. Odmalička však behala za loptou. Mama sa venovala atletike, otec hrával futbal. Romana síce nepatrí k tým najvyšším hráčkam, ale vždy bola veľmi atletická a impozantný bol jej výskok. Lietajúca Levičanka. Nečudo, že dostala takú prezývku.

Pravda, problémy s achilovkou jej pristrihli krídla. Jej silná zbraň na ihrisku útok zo zadnej zóny, takzvaný pipe, sa už k slovu dostával menej. „Žiaľ, na špičku sa ani nepostavím. Veľmi ťažko sa mi z tej nohy odráža, každý pohyb je bolestivý. Už to bolo skôr na liekoch. To, čo ma celú moju kariéru živilo, ten môj pipe, tak už som do toho nevedela tak vletieť a naviesť sa. Celú moju kariéru som čerpala z môjho výskoku. Tým, že som ho mala teraz obmedzený, tak ma to limitovalo,“ zdôrazňuje.

DESAŤ ZLATÝCH MEDAILÍ

S extraligovými palubovkami sa lúči s úctyhodnou zbierkou desiatich zlatých medailí so štyrmi slovenskými klubmi. Päťkrát získala majstrovský titul, päťkrát vyhrala Slovenský pohár. Štyrikrát sa tešila z double. Vlani s VKP už ako mamička. Ktoré zlato si váži najviac?

„Budem úprimná. Nechcem to tak nepekne povedať, že mi na tých tituloch nezáležalo, ale z tých sezón som sa snažila zobrať si viac ako ten titul. Pre mňa boli oveľa cennejšie tie dlhoročné priateľstvá, ktoré mi z každej sezóny zostali. Kvôli nim som volejbal robila, preto som ho mala rada. Mala som okolo seba výborných ľudí, zostali mi krásne spomienky na hráčky, trénerov, na príhody, ktoré sme počas sezóny zažili. Či už to boli ťažké chvíle, z ktorých sme sa nejako spoločne museli dostať, alebo tie pekné. Úspechy sme si užili. Ťažko mi je vypichnúť jednu sezónu,“ pokračuje. Rekordne trikrát získala ocenenie pre MVP hráčku extraligovej sezóny. „Každé ocenenie si veľmi vážim. Do volejbalu som naozaj dávala všetko a teší ma, že sa to takto odzrkadlilo. Aj tie individuálne ocenenia neboli iba mojou zásluhou, ale i vďaka trénerom a spoluhráčkam. Dali mi dôveru, vtedy sa vám lepšie hrá, preto som ich získala. V každom tíme, v ktorom som pôsobila, som sa vždy snažila byť líderkou,“ prízvukuje.

ŤAHALO JU TO DOMOV

Empatická a šarmantná smečiarka pôsobila v rokoch 2019 až 2021 dve sezóny v zahraničí. Počas prvej v Albánsku a v tureckej druhej lige, neskôr v gréckom Panathinaikose Atény. Na diaľku si vyskúšala aj draft do juhokórejskej ligy, dostala sa do užšieho výberu. V máji 2020 sa dohodla na zmluve s azerbajdžanským Azerrailom Baku, ale ten nakoniec v ére koronavírusu legionárky zo svojho kádra vyškrtol. Na ktorú zahraničnú destináciu spomína najradšej? „Nikdy som si nemyslela, že som nejaká dobrá hráčka, aby som šla do zahraničia. Som však vďačná, že som si to mohla vyskúšať. Trochu som si pocestovala a načítala iné kultúry. Zažila som väčší volejbal, s tímom Partizani Tirana sme bojovali v predkole Ligy majstrov. Som za to vďačná, ale vždy som bola hráčka, ktorej záležalo mať pri sebe najbližších. Mala som na Slovensku vzťah, rodinné zázemie ma ťahalo domov. Tak som to cítila,“ vyznala sa.

S partnerom plánujú svadbu v septembri. Radosť im robí trojročná dcérka Ela, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou jej tréningov či zápasov. Vyrastala aj v hale. Nebude jej to chýbať? „Baví ju i tancovanie, ale myslím si, že nájdeme niečo, aby sme ju k športu viedli. To, či to bude volejbal alebo niečo iné, nechám na ňu. Michal má najstaršiu dcérku, ktorá hrá volejbal, chodíme jej fandiť,“ prezradila.

ZO SILNEJ GENERÁCIE

V reprezentácii nastúpila v 29 zápasoch. Zažila v nej pamätné chvíle na domácich ME 2019 v Bratislave. Romana patrí do silnej generácie ročníkov narodenia 1992 a 1993, ktorá sa presadila aj na vrcholnej scéne. Bola pri 6. mieste na ME junioriek v Srbsku 2010 a 7. mieste na MS do 20 rokov v Peru 2011. Z tejto generácie vyrástli dlhoročné opory ako Nikola Radosová, Nina Herelová, Karin Palgutová, Michaela Abrhámová, Mária Kostelanská a ďalšie, ešte v mládežníckej kategórii sa k nim pridala o rok mladšia Barbora Koseková. „Sú to skvelé spomienky. Boli sme veľmi silná generácia. Som rada, že som do nej patrila a mohla som byť súčasťou všetkých úspechov. Ľudsky sme si sedeli, pár rokov sme to všetky spolu ťahali,“ dodáva hráčka, ktorá z poverčivosti nosila na drese trojku.

V tejto sezóne popri hraní pracovala na polovičný úväzok na Slovenskej volejbalovej federácii, kde by po ukončení kariéry rada pokračovala v trvalom pracovnom pomere. Ako asistentka na technickom a medzinárodnom úseku má na starosti transfery a administratívu. Nebude chýbať ani pri organizovaní podujatí. V júni čakajú obe naše seniorské tímy turnaje Európskej ligy v Poprade, takže zažije reprezentáciu z opačnej strany. „Som rada, že z volejbalu nevypadnem úplne. Za tých dvadsať rokov, čo ho hrávam, sú viacmenej všetky vzťahy a blízki ľudia z tejto komunity. Veľmi by mi to chýbalo, keby som o to prišla,“ pokračuje.

Volejbal miluje a zbožňuje. „Mňa asi iba lopatou vyženú alebo ma vynesú na vozíku, aby som nehrávala. V prvom rade však musím byť zdravotne v poriadku. Bola som naučená byť líderkou a toto je pre mňa veľké trápenie. Chcela by som zároveň poďakovať všetkým trénerom od začiatku mojej kariéry, ktorí do mňa vložili nádej a dôveru. A taktiež spoluhráčkam a súperkám. Celej rodine, fanúšikom a ľudom, ktorí ma podporovali,“ uzavrela nateraz svoju zlatú rozlúčku.

Romana Hudecová v drese Slovana. FOTO VK SLOVAN/IGOR URBAN

KTO JE ROMANA HUDECOVÁ

Narodila sa 21. septembra 1993 v Leviciach. Začínala v Palase Levice, pôsobila v COP Nitra, Slávii EU Bratislava (majsterka 2015 a 2016, vicemajsterka 2014 a víťazka Slovenského pohára 2015 a 2016), 1. BVK, Strabagu VC Bratislava VC (majsterka 2018, vicemajsterka 2017 a 2019, víťazka Slovenského pohára 2018), Partizani Tirana, Astore Ankara, Panathinaikose Atény, Volley projecte UKF Nitra (vicemajsterka a víťazka Slovenského pohára), VKP (majsterka 2025 a víťazka Slovenského pohára) a Slovane Bratislava (majsterka 2026). MVP extraligy 2017/18, 2021/22 a 2024/25. V seniorskej reprezentácii nastúpila v 29 zápasoch, účastníčka ME 2019 žien v Bratislave, ME junioriek 2010 v Srbsku a MS do 20 rokov 2011 v Peru. MVP extraligy 2017/18, 2021/22 a 2024/25.