Slovenskí volejbalisti do 16 rokov sa na kvalifikačnom turnaji o postup na majstrovstvá Európy nepresadili a skončili bez víťazstva i bez zisku jediného setu. Tréner výberu Ondrej Spišák otvorene priznáva sklamanie, pomenúva slabiny tímu a upozorňuje na systémové problémy vo výchove mládeže. Napriek neúspechu však vidí v niektorých hráčoch potenciál do budúcnosti.
Ako hodnotíte vystúpenie slovenského výberu U16 na kvalifikačnom turnaji?
„Cieľ, ktorý sme si pred začiatkom kvalifikácie stanovili, sme nesplnili. Nevyhrali sme ani set a trikrát sme bojovali o jeho zisk v koncovkách. Musíme to zhodnotiť ako neúspech, úlohu sme nesplnili. Sme z toho sklamaní.“
Čo vám ukázali jednotlivé zápasy – ktoré momenty považujete za rozhodujúce z pohľadu vývoja turnaja?
„Určite o všetkom rozhodol zápas proti Srbsku. Akonáhle sme vedeli, že s nimi budeme hrať prvý zápas, sústredili sme sa výlučne na tohto súpera. Od marca sme sa naň pripravovali. Neprekvapili nás ničím. Vedeli sme, že Srbi budú hrať jednoducho, húževnato a účelne. Ukázalo sa, že nám to robilo obrovské problémy. Nevieme plniť úlohy v obrane, v poli či v medzihre. Srbi nás vyškolili z jednoduchosti. Vedeli sme, že Francúzi budú silní, a vedel som, že dokážeme hrať aj s Ukrajinou.“
Slovenská reprezentácia do 16 rokov v Avignone. FOTO CEV
Kde ste videli silné stránky svojho tímu a naopak, v čom boli najväčšie rezervy?
„Nevyhrali sme ani jeden zápas, ani jeden set. Obsadili sme štvrté miesto a boli sme v skupine najslabším tímom. To si musíme povedať otvorene a chlapsky. Našou najsilnejšou stránkou bola tímová atmosféra – od začiatku sezóny sa hráči na sústredenia tešili a počas celého ročníka nevznikol v kolektíve žiadny konflikt. To je vzácne. Našou najväčšou zbraňou mal byť tímový výkon. Naopak, najväčším hendikepom bola mentalita. Neboli sme silní a sebavedomí. To nám najviac chýbalo – rozprávali sme sa o tom. Zaostávame vo všetkých herných činnostiach. Aj my tréneri, ktorí pracujeme v kluboch, by sme sa mali zamyslieť a dať hlavy dokopy, aby sme sa posúvali dopredu. Kazili sme každé štvrté podanie… Všetci traja súperi bodovali aj z ťažkých nahrávok, kým my sme sa na každý bod veľmi nadreli. Nemali sme hráča s bohatším repertoárom úderov. Andrej Tholt sa postupne rozohral, ale nikto ďalší sa k nemu nepridal. Obrovské problémy sme mali na útoku zo zóny jedna. Teraz budem úprimný – obrovsky nás tlačila topánka na blokárskom poste. Červeň hrá vo svojom klube na poste univerzála, Damien Drahoš má dva metre a bolo by hriech ho nezobrať. Lenže má pred sebou veľký kus práce. Tretí blokár bol Oliver Radošovský, ktorý veľmi chcel, ale je limitovaný fyzickými parametrami.
V porovnaní s ostatnými družstvami sme mali blokárov na úrovni tretieho levelu, kým oni boli v desiatke. Nahrávači si svoje miesto zastali, ale potrebujeme sa oveľa viac vyhrať a získať väčšiu istotu.“
Ako ste spokojný s nasadením, súdržnosťou a prístupom hráčov počas celého kvalifikačného procesu?
„S nasadením sme problém nemali. Hráči boli kamaráti, medziľudsky nevznikli žiadne problémy. Limity sa však ukázali na tréningoch – potrebujeme trénovať oveľa viac, aby sme si herné činnosti automatizovali.“
V tejto vekovej kategórii ide často aj o budovanie hráčov do budúcnosti – aký potenciál vidíte v tomto ročníku do ďalších rokov?
„Máme jedného dvojmetrového hráča a ďalších, ktorí počas sezóny menili posty. Tholt a Vigaš majú budúcnosť. Kost je zaujímavý typ. Ak smečiari nenarastú aspoň na 195 centimetrov, nebudú mať veľkú budúcnosť. Nahrávači sú šikovní a majú pred sebou svetlú budúcnosť. Drahoš má potenciál dosiahnuť veľa, ale musí tvrdo pracovať. Svetík a Kasperkevič sú šikovní chlapci, ale napríklad Kasperkeviča bude limitovať výška. Pravdou je, že žiadny z hráčov neprekročil svoj tieň a nepotiahol celé družstvo.“
Čo bude nasledovať po kvalifikácii? Plánujete ďalšie zrazy alebo medzinárodné konfrontácie, ktoré by pomohli hráčov ďalej rozvíjať?
„Žiaľ, vinou zmeny ročníkov sa tento výber opäť stretne až o štyri roky, keď budú mať naplánované ďalšie akcie. Nedáva mi to zmysel – dali sme ich dokopy teraz, investovali sme do nich čas a energiu, ale na štyri roky stratia kontakt s medzinárodnou scénou. Niektorí z nich sa môžu dostať medzi ročník 2009, ale momentálne je ťažké o tom hovoriť. Je to veľmi nešťastné riešenie, že musíme chlapcov na štyri roky prakticky „odstaviť“. Na druhej strane potrebujeme väčšiu konkurenciu, aby družstvo makalo ešte viac a tvrdšie.“
SLOVÁCI NA KVALIFIKÁCII
SLOVENSKO – SRBSKO 0:3
SLOVENSKO – FRANCÚZSKO 0:3
SLOVENSKO – UKRAJINA 0:3