Zranenia kĺbov dolných končatín vo volejbale 1. časť – Výskyt a príčiny

Volejbal patrí medzi nekontaktné športy a považuje sa za bezpečný šport. Výskumy ale poukazujú na to, že výskyt zranení dolných končatín je porovnateľný napr. s basketbalom a v značnej miere aj s hádzanou, hoci v prípade týchto športových hier možnosť stáleho tesného telesného kontaktu so súperom vytvára výraznejší priestor pre vznik zranení tohto charakteru. Vo volejbale dochádza ku kontaktu so súperom, t. j. prevažne dopadu na jeho chodidlo, takmer výlučne iba v herných situáciách pri sieti. Možné sú samozrejme aj podobné kontakty so spoluhráčmi, ale s predchádzajúcimi zmienenými športovými hrami je ich výskyt neporovnateľný.

Príčinami vysokého výskytu zranení dolných končatín vo volejbale sú opakované výskoky a dopady po výskokoch či už s kontaktom alebo bez kontaktu so súperom alebo spoluhráčmi. Dopady sú naviac často spojené s okamžitými krátkymi a rýchlymi presunmi a prudkými zmenami smeru pohybu, na ktoré často nadväzujú opäť výskoky alebo pestrá pádová technika. Ďalším faktorom, ktorý sa spája s vysokým výskytom zranení dolných končatín, sú vzhľadom na charakter športového výkonu vo volejbale permanentne opakované, automatizované a zautomatizované herné činnosti spojené s výskokmi a presunmi, a to vedie postupne k opotrebovaniu určitých anatomických oblastí tela [9].

Už zmienené zranenia dolných končatín, najmä členkového a kolenného kĺbu a s nimi súvisiacimi svalovými úponmi, patria vo volejbale medzi najčastejšie zranenia. Ako sme už uviedli, môžu mať charakter akútnych zranení alebo zranení z preťaženia a opotrebovania. K akútnym dochádza na tréningu alebo v zápase väčšinou vplyvom vonkajších okolností, ako je zlé rozcvičenie, už zmienené kontakty so súperom alebo spoluhráčom, únava, nedostatočná koncentrácia, nedostatočná úroveň potrebných pohybových schopností a pod. Dochádza k nim v podstate vo všetkých vekových kategóriách, častejšie v nižších. Zranenia z preťaženia a opotrebovania vznikajú v dôsledku dlhodobého tréningového a súťažného zaťažovania a preťažovania, nesprávnej techniky alebo nedostatočnej kompenzácie špecifického volejbalového zaťaženia. Vyskytujú sa prevažne vo vyšších vekových kategóriách, ale aj pri systematickej športovej príprave mladých hráčov a hráčok označovaných za talentovaných.

Ak by sme mali trochu prehľadnejšie zhrnúť, s ktorými faktormi súvisí výskyt zranení dolných končatín vo volejbale, tak ide o nasledujúce:

A    Vek a dĺžka športovej prípravy, pohlavie a hráčska funkcia,

Tieto rozoberieme podrobnejšie v nasledujúcich častiach príspevku.

B    Úroveň tréningu a súťaží

Na jednej strane ide o objem prípravy a tréningov v „kvalitnejších“ súťažiach, ktoré sa často spájajú s vysokým až nadmerným tréningovým a súťažným zaťažením spojeným s únavou a v mnohých prípadoch nedostatočným odpočinkom a regeneráciou.

Na druhej strane ide o chyby v tréningu - nedostatky v kondičnej a technickej príprave a celkovo v dlhodobej športovej príprave, ako je predčasná špecializácia, preťažovanie a zanedbávanie všestrannej prípravy v nižších vekových kategóriách.

C    Somatické parametre

Ide o telesnú výšku, telesnú hmotnosť a BMI (body mass index = telesná hmotnosť/telesná výška²). Niektoré výskumy ukázali, že vyššie hodnoty týchto ukazovateľov súvisia s vyšším výskytom nami sledovaných zranení.

D    Subjektívne príčiny hráčov a hráčok

Tu patrí dlhodobejšie ignorovanie bolesti v kĺboch dolných končatín a nevyužívanie fyzioterapeutických a rehabilitačných zásahov a podľa potreby ortopedických pomôcok, nedoliečené zranenia, nedostatok spánku, nekvalitná športová obuv, stres vyvolaný inými okolnosťami a pod.

E     Nedostatočná úroveň techniky niektorých herných činností a úrovne niektorých kondičných a koordinačných schopností

V prvom prípade ide predovšetkým o chyby v technike dopadu na dve alebo jednu nohu po výskokoch.

V druhom prípade ide o nedostatočnú úroveň rovnováhových, silových a koordinačných schopností a s tým súvisiacou bilaterálnou nerovnováhou.

Naším zámerom je týmto a nasledujúcim príspevkom osloviť predovšetkým trénerov detí a mládeže a trénerov seniorských kategórií, ktorí nemajú možnosť využívať odbornú spoluprácu s kondičnými trénermi, lekármi, fyzioterapeutmi a rehabilitačnými pracovníkmi. V tejto časti sa okrem už uvedených príčin zameriame na lokalizáciu a najčastejšie mechanizmy zranenia dolných končatín, na ich výskyt a faktory, ktoré to ovplyvňujú z hľadiska pohlavia, veku a hráčskej funkcie. V nasledujúcom príspevku sa zameriame na možnosti prevencie týchto zranení. Využijeme k tomu výsledky početných zahraničných i našich výskumov a skúseností.

Najčastejšie zranenia, lokalizácia a mechanizmy zranení dolných končatín vo volejbale

Výsledky výskumov zameraných na výskyt zranení jednotlivých oblastí dolných končatín nie sú jednotné. Súvisia samozrejme so sledovanou úrovňou súťaže, čiastočne aj s úrovňou volejbalu v jednotlivých krajinách, v ktorých boli realizované a s vekovou kategóriou a pohlavím. Prevažujú výskumy robené v ženskej zložke, pretože už v detskom veku dievčatá kvôli „nekontaktnosti“ volejbalu preferujú volejbal viacej ako chlapci. Zranenia dolných končatín, konkrétne kolena a členka, patria ale vo všetkých výskumoch vo volejbale medzi štyri najčastejšie. Veľa výskumov uvádza ako najčastejšie zranenia členka. Po ňom nasledujú zranenia kolena. V niektorých výskumoch je tomu naopak.

Čo sa týka zranení kolena, ako časté zranenie sa uvádza patelárna tendinitída, resp. tendinopatia. Sú známe tiež pod názvom skokanské koleno. V prvom prípade je to zápalové, v druhom degeneratívne ochorenie patelárnej šľachy, ktorá spája jabĺčko (patelu) s holennou kosťou (obr. 1). Ide o časté zranenie z preťaženia, ktoré je typické pre športy s opakovanými skokmi, odrazmi a dopadmi, medzi ktoré volejbal nepochybne patrí.

Niektoré výskumy prinášajú výsledky, že skokanské koleno sa vyskytuje predovšetkým u mladých, dospievajúcich volejbalistov. V tomto veku môže úzko súvisieť s rastovým špurtom – s obdobím rýchleho rastu. Počas tohto obdobia (zvyčajne vo veku 10 – 14 rokov u dievčat a 12 – 16 rokov u chlapcov) kosti rastú rýchlejšie ako svaly a šľachy, čo vytvára zvýšené napätie v oblasti kolena. V dôsledku preťaženia pri skokoch a behoch tak vzniká zápal šľachy (tendinitída) alebo chronická zmena štruktúry (tendinopatia).

Obr. 1 Zapálená patelárna šľacha (https://northcityphysio.co.nz/common-injuries/patella-tendon-pain/)

Častým zranením kolena vo volejbale je poranenie predného skríženého väzu (tzv. ACL) (obr. 2). Predný skrížený väz je kľúčovým stabilizátorom kolena, ktorý spája stehennú kosť s holennou kosťou. K poraneniu dochádza pri prudkej rotácii kolena, prudkom zastavení, a pri tom, čo je pre volejbal veľmi charakteristické, pri dopadu po výskoku s kontaktom alebo bez kontaktu s chodidlom súpera alebo spoluhráča. Príznakom je prasknutie, okamžitá bolesť, pocit nestability kolena a rýchly opuch.

Obr. 2 Poranenie predného skríženého väzu (https://ortopedickeoperace.cz/poraneni-predniho-zkkrizeneho-vazu-ruptura-lca-informacni-letak/)

Čo sa týka členka, najčastejším zranením je podvrtnutie (distorzia) jeho vonkajšej strany. Väčšinou k nemu dochádza, keď hráč dopadne po výskoku na nohu protihráča alebo spoluhráča, ale aj keď bez kontaktu dopadne nesprávne na hraciu plochu alebo pri náhlom bočnom pohybe. Vedie to k poškodeniu kĺbového puzdra a okolitých väzov a ciev. Závažnosť zranenia sa môže líšiť podľa stupňa podvrtnutia. Môže ísť o mierne podvrtnutie bez výrazného poškodenia väzov, stredné podvrtnutie s čiastočným natrhnutím väzov alebo ťažké podvrtnutie, kedy dôjde úplnému natrhnutiu väzov. Ďalším možným zranením je čiastočné alebo úplné vykĺbenie (sublaxácia, laxácia). Ide o dislokáciu talusu (kosti v priehlavku medzi píšťalou a ihlicou) s návratom alebo bez návratu do pôvodnej polohy. Vyskytuje sa aj natiahnutie alebo pretrhnutie väzov okolo členka a zlomenia členka. Toto súvisí väčšinou s pádom a prisadnutím členka.

Obr. 3 Talus (https://www.rehabilitace.info/urazy/zlomenina-fraktura-talu)

Lokalizácia a frekvencia zranení dolných končatín podľa pohlavia

Významnú úlohu pri výskytu zranení zohrávajú anatomické a v tej súvislosti aj biomechanické rozdiely medzi pohlaviami. Ženy sú náchylnejšie na zranenia kolien a členkov ako muži, a to najmä v dôsledku anatomických faktorov, ako je väčší Q-uhol a znížená svalová stabilita kĺbov. To ovplyvňuje aj dĺžku rekonvalescencie resp. regenerácie t. j. straty tréningového a zápasového času, kde miera straty je u žien vyššia ako u mužov.

Čo sa týka kolena, kľúčovým anatomickým parametrom je už zmienený Q uhol a postavenie panvy. Q uhol je uhol medzi šľachou štvorhlavého svalu (quadricepsu) a patelárnym väzom (obr. 4). Normálne hodnoty sú 10°- 15° u mužov a 10°- 19° u žien. Vyššie hodnoty nad 20° spôsobujú bočnú (laterálnu) nestabilitu jabĺčka a tzv. bežecké koleno (femuropatelárny syndróm). Je to stav, ktorý je charakterizovaný bolesťou v prednej časti kolena, konkrétne v mieste kontaktu jabĺčka a stehennej kosti.

V dôsledku uvedených rozdielov v anatomickej stavbe mužov a žien dochádza u žien častejšie aj k poraneniu predného skríženého väzu (tzv. ACL). Niektoré štúdie spájajú výskyt zranenia ACL s menštruáciou žien. Uvádza sa, že riziko zranenia ACL zvyšujú sprievodné hormóny menštruácie v krvi.

Obr. 4 Q uhol mužov (vľavo) a žien (vpravo) (https://runnersconnect.net/understanding-q-angle-and-role-with-injuries/)

Hormonálne rozdiely mužov a žien môžu vplývať aj na ďalší faktor. U žien môže účinok ich kľúčového pohlavného hormónu estrogénu vyvolať tzv. voľnosť väzov (ligamentálnu laxitu). Je to stav, pri ktorom sú kĺby uvoľnenejšie, ako je to normálne, čo tiež zvyšuje riziko zranení (obr. 5).

Čo sa týka počtu výskytu zranení pohybového aparátu mužov a žien vo volejbale, výsledky nie sú jednoznačné. Niektoré uvádzajú jednoznačne vyšší počet zranení u mužov a pripisujú to rozdielom v intenzite tréningového zaťaženia mužov a ich celkovej hernej stratégii, iné poukazujú na vyšší výskyt zranení u žien v dôsledku už uvedených pohlavných rozdielov. Je to ale asi podmienené konkrétnym zameraním výskumov a ich množstvom v mužskej a ženskej kategórii.

Obr. 5 Voľnosť väzov (d – kolenný kĺb) (https://obgynkey.com/multi-ligament-laxity/)

Zranenia dolných končatín z hľadiska jednotlivých hráčskych funkcií

Rôzne hráčske funkcie sa spájajú so špecifickými technikami herných činností, a tým pádom aj biomechanickými požiadavkami, a tie majú rôzny vplyv na výskyt druhu zranení. Čo sa týka nami sledovaných zranení, podľa výskumov patria najmä v seniorských kategóriách mužov i žien medzi najčastejšie zranených hráčov a hráčok diagonálni hráči a hráčky a smečiari a smečiarky. Po nich nasledujú blokári a blokárky a nahrávači a nahrávačky. Čo sa týka „útočiacich“ hráčov a hráčok a blokárov a blokárok, tiež nie sú výsledky výskumov jednoznačné, ktorá hráčska funkcia je viac postihnutá. Jednoznačné ale je, že ide o tieto hráčske funkcie, čo je dôsledkom špecifického biomechanického zaťaženia – vysoké skokanské zaťaženie, rýchle presuny a rýchle zmeny smerov. Najčastejšími typmi zranení sú už zmienené podvrtnutia členka, akútne alebo degeneratívne ochorenie patelárnej šľachy (tendinitída alebo tendinopatia) a poranenie ACL. Vo všeobecnosti sa najnižší výskyt týchto zranení uvádza u hráčskej funkcie libero.

Výskyt zranení dolných končatín z hľadiska veku

Výskumov v tomto smere je pomerne dosť, ale je ťažké je ich interpretovať, pretože sa v nich nedajú presne určiť vekové hranice. U detí do cca 15 rokov je to ešte možné, ale týchto výskumov je veľmi málo. Nad túto vekovú hranicu je ťažké zistiť, do akej miery vo výskumoch ešte išlo o mládež alebo už o seniorov. Občas sa v kategórii seniorov objavuje napr. vekové rozpätie 18 – 35 rokov. Rozhodne nezodpovedajú presne stanoveným a nami rešpektovaným vekovým kategóriám FIVB. U mládeže sú naviac výskumy orientované, ako sme už uviedli, najčastejšie na volejbalistky, a to stredoškolského alebo vysokoškolského veku. A naviac sú v niektorých výskumoch „seniorov“ spojení tak profesionálni ako aj amatérski volejbalisti a volejbalistky. Napriek tomu je možné urobiť určité závery.

Čo sa týka seniorských volejbalistov a volejbalistiek, tak sa ukázalo, že u profesionálnych hráčov a hráčok prevažujú zranenia z opotrebovania kostrového a svalového aparátu, ktoré bolo vyvolané mnohoročným mnohonásobným opakovaním tých istých pohybových (herných) činností. Čo sa týka dolných končatín, tak tu mierne prevažujú zranenia kolenného kĺbu nad zraneniami členkového kĺbu. Ale nie v každom výskume sa tieto zranenia vyskytli na popredných miestach. Občas prevažovali bolesti a zranenia chrbtice a ramenného kĺbu. Zranenia členkového kĺbu boli v seniorskej kategórii naopak mierne výraznejšie zastúpené v akútnych zraneniach.  Ako sme už uviedli, je ťažké robiť presné závery, pretože často v jednom výskume boli súčasne zahrnutí tak amatérski ako aj profesionálni hráči a hráčky. Existujú ale aj výskumy, kde sa zranenia sledovali izolovane u profesionálnych a amatérskych hráčov a hráčok, a tu sa ukázalo, že u amatérov prevažujú akútne zranenia, a to predovšetkým členka a kolena, u profesionálov zranenia najmä kolenného kĺbu z opotrebovania. 

Čo sa týka príčin v profesionálnej seniorskej kategórii, tak najčastejšie sa uvádza už zmienené opotrebovanie, ale aj nadmerná tréningová a zápasová záťaž a nedostatočná regenerácia a rehabilitácia. U amatérskych volejbalov a volejbalistiek prichádzajú do úvahy okrem nedostatočnej regenerácie a rehabilitácie skôr nedostatky v technike herných činností, v kondičnej pripravenosti, ignorovanie bolesti v zmienených kĺboch, nedoliečené zranenia a nekvalitná obuv.

Pokiaľ ide o mladšie vekové kategórie, týka sa väčšina výskumov, ako už bolo uvedené, viacej volejbalistiek ako volejbalistov. Išlo predovšetkým o študentky a prípadne študentov na športových školách alebo na iných stredných a vysokých školách. U nich prevažovali akútne zranenia a zranenia z preťaženia nad zraneniami z opotrebovania. Najčastejšie bolo najviac zranení registrovaných v členkovom kĺbe, po ňom nasledovali zranenia prstov ruky a zápästia a na treťom mieste to boli zranenia kolenného kĺbu. Podobné výsledky výskytu zranení potvrdil aj výskum robený na 13- až 18-ročných hráčkach. Tu sa ale aj ukázalo, že viacej zranení členkového kĺbu sa vyskytlo u začínajúcich a mierne pokročilých ako u pokročilých, čo zrejme súviselo s úrovňou technickej a kondičnej pripravenosti. Najviac zranení členkového kĺbu potvrdil aj výskum na jednej poľskej športovej škole, kde bola ako príčina uvedené nadmerné zaťaženie a únava.

Niektoré výskumy poukázali na to, že výskyt zranení už v kategóriách mládeže súvisí s vekom, úrovňou súťaže, telesnou výškou, telesnou hmotnosťou a BMI. Potvrdil to napr. už zmienený výskum 13- až 18-ročných mladých volejbalistiek. Autori okrem toho upozornili aj na skutočnosť, že vyšší počet zranení sa vyskytol u dievčat, ktoré okrem volejbalu nerobili nikdy iný šport. Najčastejšími oblasťami zranenia v uvedených výskumoch boli členkový kĺb, kolenný kĺb, ruka (zápästie, prsty) a ramenný kĺb. U mladších hráčok prevažovali zranenia horných končatín, čo s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s nedostatočným technickým zvládnutím herných činností ako je smeč, blok a podanie. U starších to boli zranenia dolných končatín. Veľa z nich bolo spôsobených dopadom na chodidlo spoluhráčky alebo súperky, ale neboli prioritné.

Zaujímavý bol výskum, v ktorom sa sledoval výskyt zranení v sezóne u vysokoškolských volejbalistiek v USA. Najvyšší výskyt bol v hlavnom období v čase, keď začínala výučba na vysokých školách a vrcholila súťaž, čo bolo spojené až s tromi zápasmi týždenne a cestovaním. To všetko pochopiteľne zvyšovalo stres hráčok. Autori ale poukázali aj na to, že vzhľadom na vysoké skokanské zaťaženie (70 – 94 výskokov za zápas a 47 – 92 výskokov/hod tréningu) a s nimi súvisiacou nesprávnou technikou dopadov a časté dopady na jednu nohu vyžadujú venovať veľkú pozornosť technike dopadu tak v „izolovaných“ skokanských cvičeniach ako aj v spojitosti s technikou herných činností.

V iných, konkrétnejšie zameraných výskumoch boli zistené ďalšie faktory, ktoré môžu vplývať na výskyt zranení. Išlo o:

-   ignorovanie bolestivosti kĺbov,

-   nízku úroveň flexibility niektorých svalových skupín,

-   kvalitu a dĺžka spánku a náladu.

V prvom prípade poukazujú výsledky výskumu robeného opäť na mladých  volejbalistkách na to, že mladé volejbalistky pomerne vo veľkej miere ignorujú bolesti v kolennom ale aj v ramennom kĺbe, ktoré sú vyvolané preťažením a nevyhľadávajú pomoc rehabilitačných pracovníkov a fyzioterapeutov a pokračujú v tomto stave v športovej príprave. Toto podľa autorov výskumu môže viesť nielen k akútnym ale aj chronickým zraneniam. V inom výskume robenom tiež na mladých volejbalistkách poukázali autori na to, že výskyt bolesti kolien súvisel s bolesťou spodnej časti chrbta („krížov“) a flexibilitou zadných stehenných svalov - hamstringov, čo vyžaduje nielen fyzioterapeutické ale aj patričné tréningové opatrenia.

Určite existujú aj iné, vonkajšie faktory, ktoré sa môžu spájať s aktuálnym ale najmä s neskorším výskytom zranení dolných končatín, o ktorých sme sa v rámci výsledkov výskumov nezmienili. Ide o kvalitu hracej plochy pri tréningu a zápasoch, kvalitu obuvi, u detí a mládeže aj o disciplínu na tréningu a i. Veľmi často bola vo výskumoch zmienka aj o tom, že nevhodná je aj predčasná špecializácia len na volejbal a preťažovanie detí a mladých adeptov považovaných za talentovaných.

Sme si vedomí toho, že nie všetky uvedené faktory môže ovplyvniť každý tréner. Preto chceme v nasledujúcich príspevkoch poukázať na niektoré veci, ktoré môžu všetci tréneri detí a mládeže využiť v športovej príprave svojich zverencov, ak sa na nich doteraz v plnej miere nezameriavali.

Poďakovanie

Príspevok je podporený programom cezhraničnej spolupráce INTERREG VI-A SK-CZ/2023/4 (No. NFP403401DXF4) „Kineziológia pohybového aparátu: od vyšetrenia k cielenej intervencii“. Program je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja „Spoločne bez hraníc“.

Použité zdroje:

Biese, M.K.; Godejohn, A.; Ament, K.; Luedke, L.; Schmidt, D.W.; Wallace, B.; Sipes, S.R. High School Girls’ Volleyball Athletes’ Self-Reported Management of Pain, Intentions to Report Overuse Injuries, and Intentions to Adhere to Medical Advice for Treating Overuse Injuries. J. Sport Rehabil. 2024, 33, 515–521. [CrossRef] [PubMed]

de Azevedo Sodré Silva, A., Sassi, L. B., Martins, T. B., de Menezes, F. S., Migliorini, F., Maffulli, N., & Okubo, R. (2023). Epidemiology of injuries in young volleyball athletes: a systematic review. Journal of orthopaedic surgery and research, 18(1), 748.

Field, A. E., Tepolt, F. A., Yang, D. S., & Kocher, M. S. (2019). Injury risk associated with sports specialization and activity volume in youth. Orthopaedic journal of sports medicine, 7(9), 2325967119870124.

Haraldsdottir, K., Sanfilippo, J., McKay, L., & Watson, A. M. (2021). Decreased sleep and subjective well-being as independent predictors of injury in female collegiate volleyball players. Orthopaedic journal of sports medicine, 9(9), 23259671211029285.

Chojęta, D., Maziarz, B., Zygmunt, E., Wróblewski, H., & Zimna, A. (2020). Specificity and spectrum of injuries among volleyball players. Journal of Education, Health and Sport, 10(7), 180-187. https://doi.org/10.12775/JEHS.2020.10.07.018

Jaké zranění se mohou vyskytnout ve volejbalu a jak je předcházet. https://www.zamst.cz/jake-zraneni-se-mohou-vyskytnout-ve-volejbalu-a-jak-je-predchazet

Kilic, O., Maas, M., Verhagen, E., Zwerver, J., & Gouttebarge, V. (2017). Incidence, aetiology and prevention of musculoskeletal injuries in volleyball: A systematic review of the literature. European journal of sport science, 17(6), 765-793.

Lee, P. M., Snyder, E. M., Obana, K. K., Lee, L. S., You, J. K., & Trofa, D. P. (2025). Volleyball-associated lower extremity injuries among adult athletes of different ages: a comprehensive analysis of national data from 2013 to 2022. Orthopaedic Journal of Sports Medicine, 13(8), 23259671251358391.

Milić, V., Radenković, O., Čaprić, I., Mekić, R., Trajković, N., Špirtović, O., ... & Kahrović, I. (2025). Sports injuries in basketball, handball, and volleyball players: Systematic review. Life, 15(4), 529.

Mizoguchi, Y.; Suzuki, K.; Shimada, N.; Naka, H.; Hall, T.; Akasaka, K. Prevalence and associated factors of non-traumatic knee pain in high school volleyball players: A cross-sectional study. Physician Sportsmed. 2024, 52, 614–620. [CrossRef] [PubMed]

Opanowska, M., Wilk, B., Kusmierczyk, M., & Opanowski, K. (2016). Incidence of injuries in the opinion of young volleyball players and ways to prevent them. Baltic Journal of Health and Physical Activity, 8(4), 4.

Post, E. G., Biese, K. M., Schaefer, D. A., Watson, A. M., McGuine, T. A., Brooks, M. A., & Bell, D. R. (2020). Sport-specific associations of specialization and sex with overuse injury in youth athletes. Sports Health, 12(1), 36-42.

Taylor, J. B., Barnes, H. C., Gombatto, S. P., Greenwood, D., & Ford, K. R. (2022). Quantifying external load and injury occurrence in women's collegiate volleyball players across a competitive season. The Journal of Strength & Conditioning Research, 36(3), 805-812.

Timoteo, T. F., Debien, P. B., Miloski, B., Werneck, F. Z., Gabbett, T., & Bara Filho, M. G. (2021). Influence of workload and recovery on injuries in elite male volleyball players. The Journal of Strength & Conditioning Research, 35(3), 791-796.

Wasser, J. G., Tripp, B., Bruner, M. L., Bailey, D. R., Leitz, R. S., Zaremski, J. L., & Vincent, H. K. (2021). Volleyball-related injuries in adolescent female players: an initial report. The Physician and sportsmedicine, 49(3), 323-330.

Zlomenina (fraktura) talu (hlezenní kosti) – jak podpořit léčbu? https://www.rehabilitace.info/urazy/zlomenina-fraktura-talu-hlezenni-kosti-jak-podporit-lecbu/

Kompletný súbor nájdete TU