Barbora Koseková získala v Azerbajdžane titul s tímom, ktorý pred rokom ešte neexistoval

Pred rokom ešte ani nesvietili na volejbalovej mape. Napriek tomu sa hneď počas svojej prvej sezóny existencie prebojovali do finále. Aj taký bol záver azerbajdžanskej ligy, v ktorej sa po jedinom víťazstve 3:1 na DH Volley tešila z majstrovského titulu v drese Turanu slovenská nahrávačka Barbora Koseková.

„TRAFILI“ SA DO HRÁČOK

„Vo finále sa stretli hneď dva nové kluby, čo bolo dosť veľké prekvapenie, keďže oba vznikli iba vlani. DH dokonca o pár mesiacov skôr ako náš. Mali viac času na prípravu, naše družstvo sa začalo formovať až v júli. Dosť neskoro, čo sa týka trhu s hráčkami. O to sú v klube šťastnejší, že tím, ktorý zložili na poslednú chvíľu, uspel,“ hovorí 31-ročná Bratislavčanka. Všetky nové hráčky dobre zapadli, fungovala chémia. „Sadli sme si. Keby sa ´netrafili´ čo i do jednej, tak sa to nemusí podariť,“ dodáva.

Aj keď na našich palubovkách či v zahraničí Barbora už niečo preskákala, finále, v ktorom o šampiónovi rozhodol jediný zápas, bola pre ňu nová a nezvyčajná skúsenosť. „Určite sme veľmi rady, že sa to podarilo. Ani sme si neuvedomili, aký tlak je v tom jedinom zápase. Oveľa väčší, ako keď hráte v play-off sériu na dve či tri víťazstvá. Každá jedna lopta bola dôležitá. Už nie je čas a priestor niečo vymýšľať. Ktorej sa darilo, tá dostávala lopty a ťahala,“ prízvukuje.

V SEZÓNE PREHRALI IBA RAZ

Úvodný set Kosekovej tímu nevyšiel. Prehral ho 15:25. „Od druhého sme zmenili taktiku a vyplatilo sa. Oba tímy cítili veľký tlak. Dúfali sme, že odohráme krajší zápas, ale obojstranne to bolo nervózne. Myslím si, že nakoniec rozhodlo aj to, že naše družstvo bolo skúsenejšie,“ vraví Koseková. Turan počas sezóny prehral v lige jediný duel. Pred dvoma mesiacmi v základnej časti práve s DH, ktorý skončil v tabuľke za ním druhý. V tajbrejku 13:15. „Ten zápas nám vtedy nevyšiel. Vedeli sme, že vo finále musíme zahrať lepšie,“ pokračuje.

Dôležitý moment prišiel vo štvrtom sete, v ktorom Turan prehrával 18:21. Na servis prišla Barbora a vydržala na ňom do obratu do 22:21. „Keď podávam, viem, že máme v tomto postavení vpredu tri najvyššie hráčky, aby sme súpera ubránili, najlepšiu sieť,“ zdôrazňuje. Za stavu 23:23 prišla najväčšia dráma. Posledné dve akcie zvládol lepšie Turan. Vyhral 3:1 a mohli vypuknúť bujaré oslavy.

AKO LEVY V KLIETKE

Na jediný finálový zápas do hlavného mesta pricestovalo aj veľa fanúšikov z Tovuzu, v ktorom volejbalový klub vznikol. Toto mestečko sa nachádza vyše 400 km východne od Baku pri hraniciach s Gruzínskom a Arménskom. Volejbalistky Turanu sa doň zo svojej „bázy“ sťahovali vlakom na pár dní vždy pred domácimi duelom. V meste sídli rovnomenný futbalový klub. „V dobrom zmysle slova mi tie oslavy prišli extrémne. Fanúšikovia sa chceli spoločne s nami fotografovať, bolo to spontánne. Vo štvrtok cestujeme do Tovuzu, kde nás čaká ďalšia oslava,“ naznačuje Barbora, pre ktorú to bol po v kariére šiesty majstrovský titul. Prvé štyri si vybojovala ešte v Bratislave s Doprastavom (2012, 2014) a Sláviou EU (2015, 2016), zo zahraničia si doteraz priviezla jediný z Maďarska z roku 2018 s Békešskou Čabou.

So 136 štartmi rekordérka slovenskej reprezentácie priznala, že veľký kameň zo srdca padol aj funkcionárom klubu a členom početného realizačného tímu. „Posledné dni na nich bol cítiť stres, boli ako levy v klietke. Chápala som ich, pre nich to bolo ťažšie ako pre nás. My ako hráčky máme za sebou mnoho dôležitých zápasov, pre nich to bol prvý,“ pokračuje. Oslava bola bujarejšia o to viac, že ich srbská univerzálka Marta Drpová, ktorá dostala cenu MVP, oslavovala narodeniny. Turan v play-off stratil jediný set. Vo štvrťfinále zdolal Murov AT Terminal dvakrát 3:0 a rovnako aj v semifinále Ganju VC.

PRVÁ SO ZLATOM

V minulosti účinkovali v Azerbajdžane, ktorý pred desiatimi rokmi vo finále Európskej ligy zdolal naše reprezentantky s Kosekovou v základnej zostave 3:1 v Nitre a 3:0 v Baku a v tomto roku bude spoluhostiteľom ME, štyri slovenské volejbalistky. Naposledy v sezóne 2015/16 blokárka Jaroslava Pencová (dnes Adamcová) v Lokomotive Baku, predtým aj Jana Kulanová (Matiašovská), Martina Noseková či Monika Smák. Ani jedna však nezískala zlato. Jej zásluhou sa tak Azerbajdžan stal po Cypre, Česku, Faerských ostrovoch, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Izraeli, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku a Taliansku pätnástou krajinou, v ktorej sa niektorá zo slovenských volejbalistiek tešila z majstrovského titulu.  

Ako sme už spomenuli, šnúru majstrovských osláv si užíva po ôsmich rokoch. „Veľmi sa z titulu teším, i keď stále si to až tak neuvedomujem. Až veľmi sme sa sústredili na jeden deň a jeden zápas. Cením si však každú medailu, ktorú mám, aj keď nebola zlatá. Všetky sú pekné. Napríklad v Rumunsku som pred dvoma rokmi s Rapidom Bukurešť získala bronz, ale vybojovali sme si ho až v piatom zápase,“ dodáva. V Azerbajdžane má za sebou náročnú sezónu. O tom, či v klube zostane, sa rozhodne možno v najbližších dňoch. Klub za necelý rok svojej existencie dosiahol veľký úspech. Boli časy, keď napriek ekonomicky silnému zázemiu v lige účinkovali štyri tímy. Pred uplynulou sezónou ich počet narástol zo šesť na deväť a údajne má tento trend pokračovať.

Tri v troch krajinách

Barbora Koseková sa zaradila medzi viaceré naše volejbalistky, ktoré v zahraničí získali majstrovský titul vo viac ako jednej krajine. Až v troch krajinách to dosiahli Monika Smák (Francúzsko, Česko, Poľsko, Ivana Bramborová (Česko, Grécko, Taliansko) a Nikola Radosová (Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko), v dvoch Miroslava Kijaková (Cyprus, Izrael), Veronika Hrončeková (Česko, Izrael), Nina Herelová (Česko, Rakúsko), Lucia Tӧrӧková (Česko, Rakúsko), Karolína Fričová (Česko, Maďarsko), Karin Šunderlíková (Česko, Maďarsko), Martina Konečná (Rakúsko, Fínsko), Lucia Hatinová (Rakúsko, Nemecko) a Barbora Koseková (Maďarsko, Azerbajdžan).