Tréner Robin Pělucha dotiahol bratislavský VKP k majstrovskému double! Po titule z roku 2023 a zisku Slovenského pohára 2024 zaknihoval v sezóne 2025 oba najcennejšie domáce triumfy – majstrovský titul aj pohárové zlato. Pod jeho vedením hráči VKP potvrdili svoju tohtosezónnu dominanciu a so svojim asistentom Jurajom Tiňom sa zapísali do histórie slovenského volejbalu. Okrem toho Robin Pělucha získal ako tréner majstrovský titul v roku 2021 aj s Komárnom. Po poslednom finálovom zápase sme mu položili niekoľko otázok. Celkovo to bol pre VKP 13. titul v histórii.
Do sezóny ste vstupovali okrem nového a silného partnera aj s najväčšími ambíciami. Ste rád, že sa to nakoniec podarilo naplniť?
„Som odchovanec VKP a som v ňom – obrazne povedané – sto rokov. Tento klub má v DNA, že jeho ciele sú len tie najvyššie. Vyhrali sme Slovenský pohár aj titul, takže sa všetci tešíme z toho, že sme svoje plány spred ročníka naplnili. Určite nás teší aj to, že sponzori majú záujem o šport a volejbal ako taký. Kvalita pôjde vyššie a vyššie, a to ma teší rovnako.“
Dominovali ste v základnej časti, kde ste prehrali len raz, a v nadstavbe dvakrát. Cítili ste už od začiatku sezóny, že to bude pre vás dominantný ročník?
„Nečakali sme to v takomto rozsahu. Na druhej strane sme mali výborný káder, takže sa sila tímu prirodzene premietla do postavenia v tabuľke. Boli to očakávania, ktoré sme naplnili. Väčšinu sezóny nás trápil post univerzála, ale výborne tam alternoval Patrik Marjov, za čo mu patrí všetka česť. Čo sme si predsavzali, to sme aj splnili.“
Bol Slovenský pohár prvým signálom vašej dominancie, kedy ste si povedali, že by to mohol byť váš ročník?
„Myjava sa taktiež borila so zraneniami, ale finále nám vyšlo. Nám sa však počas sezóny, našťastie, zranenia vyhýbali. Mali sme na pamäti, že minulý rok sa nám v play-off zranil nahrávač Juraj Zaťko a veľmi nám chýbal. Stálo nás to veľa, ale teraz sme všetko zúročili a získali majstrovský titul.“
Keď sa pozriete na play-off, aké série ste v ňom zažili?
„Ako nasadený tím sme postúpili priamo do semifinále, kde sme sa stretli s Nitrou. Je to mladý tím, ktorý sa po niekoľkých rokoch vrátil do extraligy a mal výborných hráčov. Bolo to relatívne ťažké – aj keď sme vyhrali, mali sme dva brejky, takže to nebolo úplne ľahké. Trochu sme sa natrápili, ale možno nám to pomohlo vo finále. Komárno, ktoré má veľmi dobrý tím, v ňom vzdorovalo, ale zlomili sme ho. Finále bolo na vysokej úrovni. Som rád, že volejbal takejto kvality na Slovensku stále je. Síce už nie v takej širokej forme ako v minulosti, ale kvalita tu stále existuje.“
Tréner František Ogurčák po poslednom zápase povedal, že zlomovým bodom série bol tretí zápas v Komárne od tretieho setu. Odvtedy ste vyhrali deväť setov v rade. Súhlasíte s ním?
„Nedá sa s tým nesúhlasiť. Domáci v tom zápase viedli 2:0 na sety a neviem, čo sa tam mohlo stať. Možno sa už videli s titulom – nevidím im do hlavy. My sme v tej chvíli už nemali čo stratiť, zabrali sme, vyhrali tretí set a otočili zápas. Reakcia nášho družstva v tomto zápase bola naozaj kľúčová v celej sérii.“
A ktorý moment bol pre vás osobne najpamätnejší v celej sezóne?
„Najpamätnejší? Asi finálové zápasy. Ale ak mám byť úprimný – ten tretí duel bol pre mňa psychicky najťažší. Bol nervózny, vyrovnaný, celý čas bolo cítiť, že ide o veľa. Preklopilo sa to na našu stranu, našťastie...“