Pôsobiť v pozícii lektora Medzinárodnej volejbalovej federácie (FIVB) v Južnej Kórei je zaujímavou profesionálnou skúsenosťou. Slovenský tréner Matúš Kalný sa nedávno vrátil z tejto ázijskej krajiny, kde viedol z pozície lektora medzinárodný trénerský kurz FIVB. Porozprávali sme sa s ním o zložení účastníkov, špecifikách ázijského volejbalového prostredia, priebehu školenia aj o podmienkach, ktoré mal počas pobytu k dispozícii.
Išlo o medzinárodné školenie FIVB. Koľko zahraničných účastníkov sa na ňom zúčastnilo a z akých krajín prišli?
„Tentoraz išlo o medzinárodnú akciu v pravom zmysle slova. Účastníci pochádzali z krajín, ktoré sú pre nás možno trochu exotické – z Kórey, Japonska, Hongkongu, Macaa, Singapuru a Kolumbie. Zastúpené boli aj európske krajiny, konkrétne Anglicko a Rumunsko.“
Medzi účastníkmi školení FIVB bývajú aj bývalí úspešní hráči a hráčky či rešpektovaní tréneri. Bolo to tak aj tentoraz?
„Áno, aj v tejto skupine bol tréner mužskej reprezentácie Kórey a bývalé vynikajúce hráčky, ktoré sa zúčastnili na olympijských hrách v Atlante v roku 1996, Sydney v roku 2000 a Londýne v roku 2012. Zastúpenie mali aj bývalí hráči kórejskej mužskej reprezentácie.“
Máte skúsenosti s volejbalovým prostredím v Európe aj v USA. Ako by ste charakterizovali pracovitosť ázijských účastníkov?
„Vieme, že Aziati sú mimoriadne pracovití. Trochu však viazla diskusia. Akoby mali rešpekt položiť otázku, ktorá by mohla byť v rozpore s témami, o ktorých sme prednášali. Musel som ich preto vyzývať, aby so mnou automaticky vo všetkom nesúhlasili a nebáli sa vyjadriť vlastný názor.“
Kedysi bývali podľa reglementu FIVB na školení vždy dvaja lektori a výučba trvala dva týždne. Ako je to dnes?
„V súčasnosti je nominovaný vždy jeden lektor a dĺžka školenia sa skrátila na jeden týždeň. Je to poriadne náročné. Časovo je mimoriadne náročné vyskúšať viac ako 30 frekventantov z teórie aj praxe. Samozrejme, dá sa to zvládnuť, ale vyžaduje si to dôkladnú organizáciu a intenzívnu prácu.“
Čím Vás tento kurz osobne obohatil?
„Je prirodzené, že lektor príde do kontaktu aj s predstaviteľmi národnej federácie. Pre mňa však boli naozaj zaujímavé najmä diskusie s bývalými vynikajúcimi hráčkami a hráčmi. V ich vystupovaní bolo cítiť veľký rešpekt a pokoru voči vlastnej krajine aj športu ako takému.“
Ako hodnotíte tamojšiu športovú infraštruktúru?
„Snažil som sa nájsť niečo priemerné, ale márne. V meste Danyang s približne 30-tisíc obyvateľmi, vzdialenom asi dve a pol hodiny jazdy autom od Soulu, sme mali k dispozícii halu s tromi volejbalovými ihriskami a výškou 25 metrov. Jednoducho, všetko bolo na viac ako 100 percent. Jediné, o čo som musel požiadať, bolo menej pikantné jedlo.
Zaujímavosťou boli aj toalety, na ktorých majú ovládacie panely, aké poznáme aj u nás. Rozdiel je v tom, že si na nich treba zvoliť správny program – teda tie správne „vlny“.“
Čo ďalšie by ste nám ešte prezradili o Južnej Kórei?
„Krajina je mimoriadne čistá. Soul je hypermoderné veľkomesto, ktoré sa opakovane uchádza o možnosť usporiadať letné olympijské hry.“
