Priezvisko Rendla je späté s loptou

Aj keď má Martin Rendla iba 21 rokov, svojimi výkonmi už prerástol hranice našej najvyššej súťaže. Je viac než pravdepodobné, že od novej sezóny bude žolík slovenskej reprezentácie v úspešnej kvalifikácii ME 2026 pokračovať vo svojej volejbalovej kariére v zahraničí. Víťaz ankety o Niké hráča mesiaca za marec a smečiar TJ Spartak Myjava Martin Rendla by sa s našimi palubovkami rád rozlúčil ziskom extraligovej medaily. Jeho starší bratia Maroš a Andrej sa presadili v basketbale a futbale.

DRŽIA SPOLU

K volejbalu sa dostal ako dvanásťročný, keď sa rodina presťahovala z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče. V Tatrane ho pod vysokú sieť doviedol tréner Michal Hlaváč. Predtým hral dlhé roky futbal za Duklu i Jupie. „Futbal mi šiel vždy dobre, hrával som na hrote. Mal som však zdravotné problémy a keď sme prechádzali do starších kategórií, behať deväťdesiat minút mi prišlo strašne veľa,“ spomína na svoje športové začiatky. K volejbalu ho ťahal aj mama, najstarší brat „zdedil“ basketbal po otcovi.

Lopta je s Rendlovcami spätá. Najstarší z troch bratov Maroš (1988) hrával basketbalovú extraligu za ŠKP Banská Bystrica a Lučenec. Andrej (1990) bol pre zmenu talentovaný futbalový útočník, v drese Dukly debutoval v najvyššej súťaži ako šestnásťročný a o rok na to prestúpil do FC Twente. Po návrate z Holandska to ešte skúšal v Podbrezovej, ale pre dlhodobé problémy s kolenami musel predčasne ukončiť kariéru. „V súčasnosti našiel záľubu v cyklistike, ale občas si ide zahrať i na volejbalové turnaje. Ich kariéry som vnímal, i keď boli rozlietaní a ja som zostal doma ako jedináčik. Sme v kontakte, telefonujeme si a držíme spolu,“ zdôraznil najmladší z Rendlovcov, ktorý sa môže pochváliť 15 štartmi v seniorskej reprezentácii. 

REPREZENTAČNÝ ŽOLÍK

Martina volejbal zaviedol aj na Strednú športovú školu v Trenčíne, v jej drese debutoval v extralige. Patril k typom, ktoré radšej veľa trénujú ako študujú. S juniorskou reprezentáciou štartoval na domácom EYOF-e 2022 a ME do 20 rokov 2022 v Taliansku. Po štyroch rokoch na strednej škole prišla možnosť pokračovať v extraligovej Myjave, čo považuje za dobrý krok. Na kopaniciach pôsobí druhú sezónu. Po nej sa chystá do zahraničia. „V prvej sezóne som veľa šancí nedostával, odohral som pár zápasov. Po tom, ako sa zranil Braňo Skasko, som ju dokončil na ihrisku,“ hovorí.

Rok 2025 bol pre jeho kariéru špecifický. Na jeho začiatku ako smečiar nepatril v klube do základnej zostavy, v augustovej odvetnej časti kvalifikácie ME 2026 v nej však odohral oba zápasy v Kosove a v Žiline proti Lotyšsku – na poste univerzála. Ako reprezentačný žolík. V oboch bol bodovým lídrom i oporou slovenského tímu, dohromady v nich zaznamenal 38 bodov. „Domáce víťazstvo 3:1 nad Lotyšmi, ktoré znamenalo náš postup na európsky šampionát, považujem zatiaľ za svoj najpamätnejší zápas. Bol som šťastný a rád, že som vôbec dostal šancu a mohol som ukázať, čo vo mne je. Zápasová energia bola brutálna, skvelí fanúšikovia nás podporovali. Pre mňa to bol silný impulz do ďalšej práce v reprezentácii i vo volejbale celkovo. Ukázalo mi to, že to má zmysel,“ pokračuje.

Slovákov čaká v tomto roku Európska liga i ME v Taliansku. Porovnávať sa s najlepšími v krajine úradujúcich majstrov sveta je pre Martina veľká motivácia.

LEPŠIE NA SMEČI

Dôveru u trénerov si musel vybudovať svojou prácou a výkonmi. Zatiaľ čo v reprezentácii zaujal, keď zaskakoval na univerzálnom poste, v klube hrá najmä na smeči. „Teraz si viac verím ako smečiar. Na tomto poste trénujem, prihrávam. Nerobí mi však problém zaskočiť aj ako univerzál,“ zdôrazňuje.

So 408 bodmi je momentálne druhým najviac bodujúci hráč Niké extraligy. S priemerom 5,16 bodu na set ako jediný preskočil päťbodovú hranicu. Navyše so 48 esami (0,61 na jeden set) suverénne vládne medzi najlepšie podávajúcimi hráčmi. Servis je jeho silná stránka. Veľa na ňom pracuje, aby si ho udržal do ďalších zápasov. Dobré podanie je kombináciou sily, dynamiky a načasovania. Vo vypätých situáciách a v kľúčových momentoch však aj bojom s hlavou. „Individuálne je to moja najlepšia sezóna. Mám šancu hrať stále, vtedy sa aj body nazbierajú. Len nech to vydrží. Iba to ma zaujíma, čo bude,“ dodáva. 

Od najbližšej soboty čaká Myjavčanov semifinálová séria proti obhajcovi prvenstva Slovanu Bratislava. Vlani s ním v rovnakej fáze play-off neuspeli a nakoniec prehrali i sériu o bronz s Nitrou. Pre Rendlu a spol. je povzbudením, že v neľahkom štvrťfinále so Svidníkom nestratili ani set. „Odbojovali sme to. Držali sme spolu, podržali sme sa navzájom v ťažkých situáciách. Sme mladý tím, nemáme toľko skúseností ako Slovan. Ak budeme hrať tímovo a ťahať za jeden koniec povrazu, tak to môže byť vyrovnaný zápas i séria,“ zdôrazňuje.