Hneď prvý zápas v sezóne premenila Nikola Radosová v Rumunsku na trofej

Malá senzácia bola v jej rukách. Novú klubovú sezónu odštartovala slovenská smečiarka Nikola Radosová priam rozprávkovo. Posledným útokom v zápase rumunského Superpohára premenila mečbal, čo znamenalo výhru CSO Voluntari 2005 na palubovke úradujúceho majstra Alby Blaj 3:1 (24, -12, 21, 18) i úspešnú obhajobu prvenstva v tejto súťaži.

CÍTILA ODHODLANIE

V Superpohári sa stretli dva najlepšie rumunské tímy z minulej sezóny. Blaj, ktorý v nej získal majstrovský titul i pohár a v Pohári CEV skončil druhý (v jeho kádri pri tom bola aj bývalá slovenská reprezentačná nahrávačka Lenka Skalická), priviedol do nového ročníka jedenásť nových hráčok. Medzi nimi i belgickú reprezentačnú nahrávačku a vnučku našej volejbalovej legendy Hildy Mazúrovej Charlotte Krenickú. Voluntari, ktorý sa v minulej sezóne musel v oboch domácich súťažiach uskromniť so striebrom, angažoval sedem nových hráčok. Za domáce dosiahla 25 bodov talianska univerzálka Vittoria Pianiová, za hostky MVP zápasu Holanďanka Nicole Van de Voosevá 17 bodov. „V Superpohári sa nedajú robiť nejaké prognózy, na začiatku sezóny je to pre každého prvý oficiálny zápas. Výsledok síce vyzerá ako prekvapenie, neboli sme favoritom, ale v družstve som cítila odhodlanie a motiváciu. Aj keď sa hralo v Blaji, takže súper mal svoje výhody už na začiatku. Naša mentalita bola nastavená, že sa nejdeme iba zúčastniť, ale ideme skúsiť vyhrať. Nakoniec to vyšlo. Veľmi sa teším. Pre náš tím to bolo veľmi dôležité víťazstvo, najmä mentálne. Rovnako pre klub, ktorý je stále pomerne mladý a snaží sa niekam dostať,“ povedala 33-ročná Prievidžanka.

S KAPITÁNSKOU PÁSKOU

S 10 bodmi bola druhá najviac bodujúca hráčka Voluntari. Trofej prevzala ako kapitánka. Pásku jej opätovne zveril taliansky tréner Giovanni Caprara. Skúsený odborník sa na lavičku tímu vrátil vlani počas rozbehnutej sezóny. Predtým s ním v ročníku 2023/24 získal historicky prvý majstrovský titul, pri ktorom nechýbala ani Nikola. Pre rodáčku z Bojníc, ktorá má vo svojej zbierke s SVS Post Schwechat päť rakúskych a s Nyíregyházou i jeden maďarský titul, to bola v Rumunsku piata trofej. S CSM Bukurešť vyhrala v sezóne 2017/18 double, s Voluntari v roku 2024 ligu a v úvode tej minulej rovnako aj Superpohár. „Vlani sme v ňom uspeli s Targovišťom 3:0, úspešný súboj s Blajom a navyše na jeho palubovke bol predsa len iný level, o niečo vzácnejší. Noc po zápase pre nás neexistovala. S viacerými zastávkami sme sa domov autobusom vrátili o piatej ráno,“ opisuje Nikola, ktorú vo Voluntari čaká tretia sezóna za sebou. V Superpohári v Rumunsku má stopercentnú úspešnosť. Bojovala oň aj v Nemecku, ale v sezóne 2018/19 v ňom s Drážďanmi so Schwerinom prehrala.

S PREHĽADOM NAJSTARŠIA

„Je to také zvláštne hrať hneď prvý zápas v sezóne o nejakú trofej. Oslavovať už hneď na začiatku, keď sme ešte ani nezačali ligu. Väčšinou sa o niečo hrá na konci,“ zamýšľa sa. Skúsená slovenská smečiarka si víťazný vstup do sezóny cení aj z toho dôvodu, že jej družstvo sa výrazne omladilo. Okrem nej z legionárok pokračuje iba slovinská liberka Anja Mazejová. Prišli dve Holanďanky, Bulharka, Američanka a Kanaďanka. Na ihrisku musia byť v danom momente dve Rumunky. „V kádri sme zostali iba dve hráčky nad tridsať rokov. Som s prehľadom najstaršia, ostatné majú v priemere o desať rokov menej ako ja,“ pridáva s nadľahčením jeden z dôvodov, prečo jej prischla kapitánska páska.

Pikantériou je, že Blaj pricestuje do Voluntari už túto nedeľu na úvodný duel divízie A1. „Náš klub je dosť motivovaný a ambiciózny. Čaká nás veľmi zaujímavá a ťažká sezóna. Zatiaľ sa mi nezdá, že by mala mať jasného favorita, akým bol naposledy Blaj. Podľa doterajšieho vývoja si myslím, že o titul sa pobijú štyri tímy – okrem nás dvoch aj Dinamo Bukurešť a Brašov, ktoré sa posilnili,“ konštatovala trojnásobná najlepšia volejbalistka Slovenska z rokov 2018, 2020 a 2021. Druhou Slovenkou v súťaži bude reprezentačná blokárka Tereza Hrušecká v službách už spomínaného bukureštianskeho Dinama.

FANDILA NA DIAĽKU

So 109 štartami figuruje Nikola Radosová v historickom rebríčku našich reprezentantiek na šiestej priečke. Štartovala na ME 2019 v Bratislave a 2021 v Zadare. Zo zdravotných dôvodov chýbala pri desiatej priečke na ME 2023. V júni tohto roka sa oficiálne rozlúčila s reprezentáciou, takže premiéru Sloveniek na augustových MS v Thajsku sledovala iba na diaľku. Na nich uzavreli svoje reprezentačné kapitoly i jej vrstovníčky Nina Wienand Herelová a Karin Palgutová. „Šampionát ma zastihol v Rumunsku na začiatku prípravy, čo je špecifické obdobie, pretože v ňom ide všetko ťažšie. Tiky, že by bolo fajn tam byť, som mala. Avšak iba teoreticky, prakticky som bola stotožnená s tým rozhodnutím. S babami som nebola v nejakom úzkom kontakte. Nechcela som ich rušiť, ale prežívala som to s nimi. Aj tie ťažké fázy,“ dodáva.