V Košiciach sa uskutočnila konferencia Šport a spoločnosť 2025

Slovensko čelí alarmujúcemu poklesu pohybovej aktivity detí a mládeže. Výsledky rozsiahlych testovaní ukazujú, že dnešné deti majú nižšiu telesnú zdatnosť a sú menej vytrvalé než ich rovesníci v predchádzajúcich generáciách. Tento trend podľa odborníkov neohrozuje len budúcnosť športu, ale aj zdravie celej spoločnosti. Aj tieto informácie zazneli počas stredajšej časti konferencie Šport a spoločnosť 2025 v Košiciach. 

Prvý deň konferencie Šport a spoločnosť, ktorú Slovenský olympijský a športový výbor pripravil v spolupráci s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR v rámci programu Generácia Olymp, venovali účastníci v diskusiách témam súvisiacim s mládežníckym športom – jeho podpore i rozvoju.

Otvorenie konferencie Šport a spoločnosť 2025

Konferenciu Šport a spoločnosť 2025 úvodnými príhovormi otvorili prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel, štátna tajomníčka Ministerstva cestovného ruchu a športu SR Ivana Šufliarska Libiaková a primátor Košíc Jaroslav Polaček.

„Šport má ambície meniť spoločnosť k lepšiemu. Slušnosť a fair play by mali byť pre všetkých samozrejmosťou. Kľúčové slovo tejto konferencie by malo byť dialóg. Je dôležité, aby sa o nastolených témach diskutovalo aj po skončení konferencie a ďalej sa rozvíjali,“ povedal Anton Siekel.

„Verím, že aj vďaka tejto konferencii bude ďalej pokračovať odborná diskusia o športe a spoločne dosiahneme, aby sa podmienky pre šport ešte viac zlepšili a mali sme kvalitných reprezentantov Slovenska,“ uviedla Ivana Šufliarska Libiaková.

„Kultúra a šport môžu byť hybnou silou pre mestá a obce. Urobili sme v Košiciach všetko pre rozvoj športu a dnes máme športovú infraštruktúru na vysokej úrovni. Športovci prinášajú radosť Košičanom i celému Slovensku. Verím, že budete vnímať Košice ako mesto, ktoré je pripravené hostiť lokálne i medzinárodné podujatia,“ privítal hostí primátor Jaroslav Polaček.

Slovenské deti sú v horšej kondícii ako európsky priemer

Témou prvého bloku bola analýza fyzického stavu slovenskej populácie. Dekan FTVŠ UK v Bratislave Viktor Bielik predstavil výsledky rozsiahleho testovania v rámci projektu Olympijský odznak všestrannosti (OLOV), do ktorého sa zapojilo viac ako 40-tisíc žiakov druhého stupňa základných škôl. „Naše deti sú ťažšie, majú horšiu telesnú aj silovú zdatnosť a nižšiu kardiorespiračnú vytrvalosť. Zaostávajú za európskym štandardom a trend sa zhoršuje,“ uviedol Bielik.

Podľa jeho slov až 56 % deviatakov nedosahuje ani základnú úroveň fyzickej zdatnosti. Ešte zarážajúcejšie je, že títo žiaci dosahujú výrazne horšie výsledky aj v testovaní zo slovenského jazyka a matematiky. „Deti so slabou kondíciou nemajú šancu dosiahnuť v monitoringu deviatakov zo slovenského jazyka a matematiky viac ako 80 %. Fyzická zdatnosť a mentálny výkon spolu úzko súvisia,“ zdôraznil.

Bielik upozornil aj na regionálne rozdiely. Deti z oblastí s lepšou športovou infraštruktúrou majú lepšiu kondíciu a menej zdravotných diagnóz. „To je jasný dôkaz, že investícia do športu sa spoločnosti vracia,“ dodal. Zistenia tiež potvrdzujú, že deti rodičov s vyšším vzdelaním sú fyzicky zdatnejšie a viac športujú. „Ukazuje sa, že vzdelaní rodičia si viac uvedomujú význam pohybu pre zdravie a rozvoj detí,“ povedal Bielik. Podľa neho však nestačí spoliehať sa len na vedomie rodičov. Potrebný je systémový zásah.

Chýba spoločenská objednávka na pohyb

Zdravotný rozmer problému priblížila aj zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marta Sabol Kočišová, ktorá predstavila projekt športovej preventívnej prehliadky. Tá je určená deťom, dospelým aj seniorom. „Prevencia je najlepšia investícia do zdravia. Včasné odhalenie rizík môže predísť vážnym ochoreniam,“ uviedla zástupkyňa poisťovne.

V diskusii sa otvorila aj otázka, kedy nastal zlom toho, že slovenské deti sú fyzicky horšie pripravené ako kedysi. Olympijský víťaz Matej Tóth upozornil, že sa nestačí spoliehať len na krúžky a tréningy. „Kedysi sme sa hýbali tri-štyri hodiny denne, dnes deti absolvujú dve hodiny pohybu za týždeň. To je veľmi málo,“ povedal.

Prezident SOŠV Anton Siekel uzavrel diskusiu apelom na spoločenskú zodpovednosť a motiváciu rodičov: „Kto je najväčším motivátorom pohybu detí? Ak nepresvedčíme rodičov, že pohyb je dôležitý pre zdravie ich detí, žiadna inštitúcia to nezachráni. Ak im ukážeme, že ich dieťa má horšie výsledky preto, že sa nehýbe, začnú sa na to pozerať inak.“ Podľa Siekela je kľúčová komunikácia smerom k rodičom.

Budúcnosť slovenských kolektívnych športov

Kým prvý blok poukázal na to, že spoločnosť potrebuje viac pohybu, druhý blok sa zameral na potrebu zvyšovania úrovne a mládežníckej členskej základne v slovenských kolektívnych športoch. 

Diskutovali Marek Rojko, prezident Slovenskej volejbalovej federácie, Pavol Streicher, tréner hádzanárskej reprezentácie dievčat do 17 rokov, a Patrik Pelegrín, tréner mládeže Florko Košice a metodik SZFB.

Kolektívne športy zaostávajú

Slovenské kolektívne športy bojujú o prežitie na medzinárodnej scéne. Dôvodov je viac. Od nedostatku financií, infraštruktúry a hráčskej základne až po absenciu profesionálnych trénerov, ktorí by sa mládeži venovali naplno.

„Potrebovali by sme viac profesionálnych trénerov pre mládež. Oni sú tí, ktorí majú silu posúvať úroveň mládežníckeho športu vpred. Chýbajú systémové pracovné miesta pre odborníkov, ktorí by sa športu venovali naplno,” zdôraznil Marek Rojko.

„Našou ambíciou je vychovávať mladých, vzdelaných ľudí a zároveň rozvíjať ich športový potenciál. Základom je všestrannosť. Len približne 40 % tréningového času tvorí špecializácia na florbal, zvyšok je atletická, gymnastická a všeobecná príprava,“ dodal Pelegrín.

Tréner Pavol Streicher v rámci diskusie prezradil tajomstvo úspechu čerstvých majsteriek Európy do 17 rokov. „Mali sme tím talentovaných dievčat, ktoré boli ochotné tvrdo pracovať. Výsledok? Slovensko bolo na šampionáte považované za jeden z najlepšie pripravených tímov.“  Dodal, že úspech neprišiel náhodou. Bol výsledkom dlhodobého a premysleného procesu. Dievčatá si to „nešli len užiť.”

Cieľom je sieť regionálnych centier a profesionálnych trénerov

Diskutujúci sa zhodli, že budúcnosť slovenských kolektívnych športov stojí na troch kľúčových bodoch, ktorými sú systematická práca s mládežou, profesionalizácia trénerov a dostupná športová infraštruktúra. 

Len kombináciou týchto faktorov sa môže Slovensko opäť zaradiť medzi krajiny, ktoré majú v kolektívnych športoch stabilné zastúpenie na najvyšších medzinárodných súťažiach, nevynímajúc olympijské hry.

Dôležitosť kvalitného vzdelávania

Z pohľadu Ladislava Bolcára, riaditeľa Strednej športovej školy v Poprade,  je kľúčový 3. ročník na stredných školách. Vtedy si mladí uvedomujú, že ich sny o veľkej profesionálnej kariére nemusia byť reálne a nechcú sa venovať už naplno príprave. Vtedy je dôležité, aby dostali kvalitné vzdelanie, inak môže nastať zlom v ich životoch. „Je dôležité, aby športovali, ale zároveň aby sa aj pripravovali na život po kariére,“ doplnil Ladislav Bolcár.