Herné profily hráčov v jednotlivých hráčskych funkciách

V súčasnom modernom volejbale, kde všetky družstvá hrajú herným systémom na jedného nahrávača,  rozlišujeme tieto špecializované funkcie hráčov (hráčske funkcie):

• nahrávač
• prihrávajúci smečiar
• diagonálny hráč
• blokár
• libero

Nahrávač  – jeho hlavnou úlohou je nahrávať. Ovláda všetky druhy nahrávok. Je organizátorom  a tvorcom útočnej hry družstva. Pri sieti hrá najčastejšie v zóne 2 a v poli v zóne 1. Je hráčom, ktorý je najčastejšie v kontakte s loptou. Okrem nahrávky je veľkou výhodou kvalitný blok i obrana v poli. Jeho typické reťazce herných činností sú:

- z východiskového postavenia družstva pri príjme podania v jednotlivých rotáciách presun k miestu realizácie nahrávky – nahrávka (podľa možnosti vo výskoku) – vykrývanie;

- vykrývanie vlastného útočníka – presun do zóny 1, resp.2 (podľa postavenia) – vlastné bránenie – v prípade ak neodbíja prvú loptu presun na miesto realizácie nahrávky – nahrávka – vykrývanie;
- blok v zóne 2 – nahrávka – vykrývanie vlastného útočníka;
- podanie – presun do zóny 1 – vlastné bránenie (obrana v poli).

Z faktorov limitujúcich herný výkon nahrávača považujeme za veľmi dôležité jeho psychologické predpoklady. Myslíme tým predovšetkým vysokú úroveň hernej inteligencie – s dôrazom na rýchlosť prijímania, vyhodnotenia informácií, schopnosti vytvárania si ucelenej a presnej predstavy o hernej situácii, schopnosti nájsť správne riešenie, schopnosť herného myslenia pri dodržiavaní taktického plánu, kontrola emócií, čo sa prejavuje kľudným nie však nevýrazným dojmom. Musí byť nepoddajným bojovníkom, ktorý dokáže družstvo morálne a herne podržať počas celého zápasu(stabilita výkonu), ale predovšetkým v stresových situáciách družstvu dokáže dodávať pozitívnu energiu, optimizmus. Tak isto by sa mal prejavovať v tréningu. Nahrávač by mal mať líderské schopnosti s výrazným vplyvom na spoluhráčov a ich rešpektom.

Bez technickej dokonalosti odbíjania prstami nemôže nahrávač realizovať taktické úlohy spojené s nahrávkou. Nahrávač musí dosiahnuť pri realizácii nahrávky takú virtuozitu, aby nahrávka bola vždy presná, realizovaná v stabilnom postavení  (tzv. neutrálna pozícia), tak aby stredový blokár súpera nedokázal prečítať úmysel. Nahrávač musí často nahrávať v rôznych nepriaznivých polohách, či už v drepe, v kľaku, čo je spôsobené nepresnou prihrávkou. Ak je prihrávka presná a má dostatočnú výšku musí nahrávať vo výskoku. V sťažených podmienkach musí vedieť použiť aj iné techniky odbitia lopty ako odbitie jednou rukou vo výskoku a pri nízkych prihrávkach odbitie bagrom.

Zo špecifických pohybových schopností považujeme za dôležité vysokú úroveň reakčnej schopnosti s výberom a následnej akceleračnej rýchlosti. Rýchlosť, živosť - agilita nahrávača zabezpečí včasné premiestnenie sa pod loptu, čo je dôležité pri nepresnej prihrávke. Koordinačná pripravenosť predovšetkým v oblasti kinesteticko – diferenciačných, rovnováhových  a orientačných schopností limituje predovšetkým presnosť nahrávky v rôznych pozíciách. Dôležitú úlohu zohráva vysoká úroveň silovej pripravenosti. Sila prstov a zápästia limituje úspešnosť odbitia na dlhšie vzdialenosti, rýchlosť nahrávky. Na druhej strane je dôležitá výrazná ohybnosť zápästia, ktorá zabezpečuje „utajenosť“ nahrávky za hlavu.
Výškové parametre nahrávača i ďalších hráčskych funkcií uvádzame v tabuľke 1 a 2. Výška je výhodná predovšetkým pri realizácii nahrávky vo výskoku ak prihrávka smeruje na druhú stranu siete a samozrejme pri blokovaní, kde nahrávači plnia rovnaké obranné úlohy ako ostatní krajní hráči. Z pohľadu možnosti útočiť po prihrávke, ak je nahrávač predný, je určite výhodou ak je ľavák.

Prihrávajúci smečiar – jeho hlavnou úlohou je príjem podania vo všetkých rotáciách  a útok z okrajov siete, predovšetkým zo zóny 4. Jeho najčastejšie postavenie pri sieti je v zóne 4 a v poli v zóne 6 alebo 5. Mal by vedieť účinne útočiť zo zóny 6 (aj ženy!), účinne blokovať a brániť v poli. Jeho typické reťazce herných činností sú:
- príjem podania (resp. len postavenie) – útočný úder – vyčkávacie postavenie,
- blok v zóne 4, (resp. pomoc v zóne 3) – odstúpenie od siete – útočný úder,
- odstúpenie od siete – obrana v poli - útočný úder,
- (podanie) – obrana v poli – útočný úder, resp. vykrývanie vlastného útočníka.

Z psychologických predpokladov treba vyzdvihnúť funkčné vlastnosti pozornosti. Na jednej strane si realizácia kľúčového herného reťazca (príjem podania a následný útočný úder) vyžaduje vysokú úroveň koncentrácie pozornosti, t.j. schopnosti sústrediť psychickú činnosť len na podávajúceho hráča a následný let lopty, pričom dokáže eliminovať pritom iné podnety. Táto činnosť si vyžaduje kľud a pokoj. Na druhej strane musí mať vysokú úroveň distribúcie pozornosti čiže schopnosti rozdeľovať pozornosť pri realizácii následného útoku, kde musí brať v úvahu v akej hernej situácii bude útočiť a musí sledovať viacero podnetov. Samotná realizácia útoku si na rozdiel od prihrávky vyžaduje určitú mieru agresivity a psychickej odolnosti hlavne v prípadoch ak hráč nebol viac krát úspešný.

Špecializácia prihrávajúceho smečiara si vyžaduje dokonalé technické zvládnutie odbitia bagrom v rôznych polohách (v osi, mimo osi tela, po odskočení a pod), ktoré zabezpečia presnú prihrávku akýchkoľvek druhov podania. Predovšetkým v mužskom volejbale je dôležitou súčasťou jeho „výbavy“ ovládať príjem plachtiaceho podania aj prstami. Prihrávajúci smečiari často krát musia útočiť v nevýhodných herných situáciách po nepresnej prihrávke, čo kladie vysoké požiadavky na ich variabilitu útočných úderov (vytlčenie bloku, útok o prsty, vyhodenie a nahodenie bloku, ulievka a pod). Vo vrcholovom volejbale blokujeme od stredu siete, čo kladie požiadavky pre schopnosť rýchleho premiestnenia na okraj siete aj v súčinnosti so stredovým blokárom (krížny krok).

Z kondičných špecifík treba spomenúť výbušnú silu dolných, horných končatín a trupu, ktoré sú potrebné pri účinnej realizácii smeča, smečovaného podania i bloku. Vysoké požiadavky sú kladené na rýchlosť krátkych presunov smerom vpred a vzad, do strán zakončených vertikálnym výskokom. V prípade útoku Pipe sú kladené požiadavky na výskok vo vertikálnom i horizontálnom smere. Z koordinačných schopností sa jedná predovšetkým o vysokú úroveň kinestecko diferenciačnej schopnosti (prihrávka), spájania pohybov (prihrávka realizovaná s následným útočným úderom) i dynamickej rovnováhy pri prihrávke.

Nevyhnutnou podmienkou pre túto hernú špecializáciu je anatomicky možné spojenie predlaktí pri vystretí rúk. Len kompaktná plocha predlaktia vytvára výhodné podmienky pre odbitie bagrom.
 
Diagonálny hráč  – jeho hlavnou úlohou je útočiť predovšetkým zo zón 2 a 1. V ženskom volejbale aj zo zóny 6. Spravidla bývajú najvyťaženejšími útočníkmi družstva. Jeho najčastejšie postavenie pri sieti je v zóne 2 a v poli v zóne 1. Základné postavenie je oproti nahrávačovi (diagonálne). Okrem útoku je opäť výhodou kvalitný blok, nakoľko často krát blokuje proti najlepšiemu útočníkovi súpera. V tomto prípade uvedieme aj vysoké požiadavky kladené na kvalitu podania, hlavne v mužskej kategórii, kde dominuje smečované podanie vo výskoku. Pozitívny transfer útočného úderu zo zadných zón by sa mal preniesť aj do kvality smečovaného podania. Podobne ako u nahrávača aj v tomto prípade je výhodou ak je ľavák. Cenné je ak môžu byť štvrtými prijímajúcimi hráčmi predovšetkým tvrdého smečovaného podania. Jeho typické reťazce herných činností sú:
- útok po príjme podania (treba rozlišovať jeho základné postavenie v jednotlivých rotáciách) – ak neútočí vykrývanie, resp. návrat do východiskového postavenia,
- blok v zóne 2 – odstúpenie od siete – útočný úder,
- (podanie) – obrana v poli – útočný úder (často krát po nepresnej prihrávke).

Dominantnou psychickou vlastnosťou „diagonála“ je schopnosť prijímať zodpovednosť za zakončenie útoku. Vedieť udržať psychickú stabilitu a odvahu v situáciách ak sa mu v útoku nedarí, ak musí často krát útočiť po nahrávkach z hĺbky poľa. Z pozície útočníka je vhodná z povahových vlastností primeraná agresivita (dobrým príkladom je Zajcev).

Vyžaduje sa široká variabilita útočných úderov, vysoká úroveň skokanských schopností so špecifikom pre vysoké parametre výskoku vo vertikálnom i horizontálnom smere (doskok zo zóny 1 prípadne 6).

Blokár  – ovláda predovšetkým blokovanie po celej dĺžke siete. Útočí hlavne po rýchlych nahrávkach stredom siete, z čoho vyplýva aj jeho postavenie pri sieti v zóne 3. V zadných zónach býva striedaný liberom. Jeho typické reťazce herných činností sú:
- útok stredom siete po príjme podania (treba brať v úvahu o akú rotáciu sa jedná) – východiskové postavenie obranné postavenie,
- blok (na strede, resp. na okrajoch siete) – odstúpenie – útočný úder,
- podanie – obrana v poli.

Jedná sa o najvyšších hráčov družstva, kde výška je skutočne dominantným kritériom (pozri tab. 1 a 2). Vyžaduje sa vysoká úroveň kognitívnych schopností, čo sa prejavuje pri „čítaní“ hry predovšetkým súperovho nahrávača. Pre jeho úspešnosť pri blokovaní sa vyžaduje intuícia, anticipácia ale na druhej strane aj disciplinovanosť pri plnení taktických úloh. Nakoľko jeho základný herný pohyb je rýchly presun do strán (pri blokovaní) a rýchle odstupovanie s následným rýchlym rozbehom na útok v 1. slede na vysokej úrovni musia byť reakčná a frekvenčná rýchlosť.

Libero – je výlučne hráčom zadných zón. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať príjem podania vo všetkých šiestich rotáciách a brániť útok súpera v poli. V prípade lôpt zadarmo sú zodpovední za presnú prihrávku. Treťou hlavnou úlohou je nahrávka. Vyžaduje sa minimálne presná polovysoká nahrávka na okraje siete. V súčasnosti sú špičkové liberá (napr. Sergio) v podstate druhými nahrávačmi družstva a ovládajú všetky druhy nahrávok. Mal by byť organizátorom obrannej hry družstva. Jeho najčastejšie postavenie je v zónach 5 alebo 6. Typickými reťazcami herných činností je:
- príjem podania – vykrývanie vlastného útočníka,
- obrana v poli – vykrývanie vlastného útočníka,
- postavenie pri príjme podania, resp. pri vykrývaní útoku súpera – nahrávka – vykrývanie vlastného útočníka.

Vyžaduje sa vysoká emočná stabilita (pri jednom liberovi nie je možné striedanie), schopnosť vnímať hĺbku a šírku priestoru pre vyhodnotenie dráhy letu lopty, vysoká úroveň predovšetkým reakčnej a frekvenčnej rýchlosti.

Okrem vynikajúcej technickej pripravenosti z pohľadu všetkých variantov odbíjania bagrom musia ovládať aj nešpecifické techniky odbitia lopty v stoji a v pádoch. Tak ako u prihrávajúceho smečiara je základnou podmienkou anatomicky možné spojenie predlaktí pri vystretí rúk. Taktická vyspelosť by sa mala prejaviť v nájdení optimálneho vyčkávacieho postavenia pri bránení útoku súpera.

Tab. 1  Výška semifinalistov na OH 2012 z pohľadu jednotlivých hráčskych funkcií (www.fivb.org)

Tab. 2  Výška semifinalistiek na OH 2012 z pohľadu jednotlivých hráčskych funkcií (www.fivb.com)

Z našej stručnej charakteristiky jednoznačne vyplýva, že herná príprava hráčov musí mať špecializovaný charakter.