Špecifiká rozbehu pri útočnom údere v rôznych herných situáciách (1. časť)

V súčasnosti môžeme konštatovať, že väčšina našich trénerov sa dokáže orientovať v problematike jednotlivých fáz techniky útočného úderu, ale častokrát neriešia v tréningovom procese veľmi dôležitú súčasť problematiky a to odlišnosť rozbehu hráčov na útočný úder v rôznych herných situáciách.

Tu sa vyskytujú určité rozdiely v práci nôh, ktoré vidíme predovšetkým v prípravných presunoch hráča pred samotným rozbehom a z toho sa odvíjajúceho následného samotného rozbehu. Všetky tieto špecifiká rozbehu musia byť súčasťou osvojovania útočného úderu hráčky a hráča.
V našich príspevkoch sa zameriame najskôr na rozbeh krajných hráčov. Typickými hernými situáciami po ktorých krajní hráči a hráčky útočia sú:

- útok po príjme podania (sám prihráva, je v postavení na príjem podania ale prihráva spoluhráč),
- útok v priebehu rozohry (po blokovaní, po obrane v poli).

Pri popise jednotlivých variant bude  početnosť realizovaných prípravných presunov (krokov) hráča reprezentovať prvé číslo a počet krokov pri samotnom rozbehu druhé číslo, napr. 5-4 znamená, že hráč pred samotným rozbehom vykonal 5 krokov a následný samotný rozbeh bol 4-krokový. Popisujeme činnosť pravákov. Štvorkrokový samotný rozbeh vždy začína pravou nohou.

Rozbeh pri útočnom údere po príjme podania

Útok zo zóny 4

Pri útoku po príjme podania zo zóny 4 môžeme rozlíšiť tri varianty rozbehu krajného hráča:

1. variant 0+4 (obr.1) – hráč prijíma podanie (častokrát kratšie) a hneď útočí po veľmi rýchlej nahrávke. V tomto prípade po príjme podania nasleduje hneď samotný 4-krokový rozbeh vo vnútri ihriska pozdĺž bočnej čiary. Kľúčové je natočenie špičiek chodidiel v poslednom kroku (prísun) do ihriska, čo mu umožní byť natočený ľavým plecom k sieti.

2. variant 3+4 (obr.2) – hráč prijíma podanie a hneď útočí po pomalšej nahrávke, čiže nie je pod takým veľkým časovým stresom ako pri variante 1. Odstúpi si mimo ihriska tromi úkrokmi a následne okamžite nadväzuje 4- krokový rozbeh.

3. variant 5+4 (obr.3) – hráč je v postavení na príjem podania ale neprihráva. V tomto prípade má väčšinou viacej času, čo mu umožňuje kontrolovať vyvíjajúcu sa hernú situáciu natočením sa do ihriska, súčasne odstupuje za bočnú čiaru (2-3m) piatimi úkrokmi, a „časuje“ následný 4-krokový rozbeh. Vystúpenie von z ihriska je tým väčšie čím je príjem podania ďalej od siete (negatívny príjem). Samotný rozbeh tak môže byť realizovaný v podstate kolmo na nahrávku. Hráč má prehľad o vzniknutej hernej situácii z pohľadu jeho zakončenia.

Videá si môžete pozrieť tu:

ŽENY

MUŽI

Útok zo zóny 2

Pri útoku po príjme podania v zóne 2 môžeme tak isto hovoriť o troch základných možnostiach rozbehu.

1. variant 0+4 (obr.4) – hráč prijíma podanie a hneď útočí po veľmi rýchlej nahrávke na okraj siete. Hráč je pod časovým tlakom a po príjme podania nasleduje hneď samotný 4-krokový rozbeh pri ktorom sa hráč  rozbieha a odráža bez prípravných krokov z vnútra ihriska.

2. variant 2+4 (obr.5) – hráč prijíma podanie a hneď útočí po pomalšej nahrávke, čiže nie je pod takým veľkým časovým stresom ako pri variante 1. Odstúpi si dvoma úkrokmi mimo ihriska mierne za bočnú čiaru a následne okamžite nadväzuje 4- krokový rozbeh.

3. variant 4+4 (obr. 6) – hráč je v postavení na príjem podania ale neprihráva. V tomto prípade má podobne ako v zóne 4 viacej času, čo mu umožňuje kontrolovať vyvíjajúcu sa hernú situáciu natočením sa do ihriska, súčasne odstupuje za bočnú čiaru (1-2m) štyrmi úkrokmi a „časuje“ následný 4-krokový rozbeh. Vystúpenie von z ihriska nie je pre praváka také extrémne ako v zóne 4.

Video  týchto troch variant rozbehov si môžete pozrieť tu:

ŽENY

MUŽI

Bibliografické odkazy:

Přidal, V. a L. Zapletalová, 2018. Športová príprava vo volejbale. Bratislava - KO&KA. ISBN 978-80-89075-72-0

https://www.volleyball.ch/verband/trainerinnen-und-trainer/