„Reprezentovali sme so cťou.“ Mašek uzatvára štyri roky práce pri slovenskom tíme

Počas svojho pôsobenia pri ženskej reprezentácii Slovenska v rokoch 2022 – 2025 sa Michal Mašek stal symbolom systematickej práce, trpezlivosti a vízie. Po generačnej výmene dokázal stabilizovať káder a vybudovať tím s moderným, agresívnym herným štýlom. Pod jeho vedením sa Slovensko v roku 2023 prebojovalo do osemfinále majstrovstiev Európy a o dva roky neskôr dosiahlo historický úspech – prvú účasť na majstrovstvách sveta žien. V Zlatej európskej lige patrili Slovenky medzi lepšie tímy a opakovane dokázali zdolať kvalitných súperov ako Slovinsko, Azerbajdžan či Chorvátsko. Michal Mašek dal šancu viac ako 25 hráčkam, z ktorých vyrástla etablovaná generácia reprezentantiek. V 59 zápasoch na slovenskej lavičke dosiahol 28 víťazstiev.

Keď sa obzriete za štyrmi sezónami, čo považujete za najväčší úspech svojho pôsobenia na slovenskej lavičke?
„V prvom rade mi práca pri slovenskej reprezentácii dávala obrovský zmysel. Aj keď sme reálne nemali čo vyhrať – v zmysle majstrovstiev Európy, sveta či za istých okolností Zlatej európskej ligy – práca mi dávala zmysel. Potešil ma každý dielčí úspech, ktorý sme spoločne dosiahli. Začalo sa to v roku 2022 víťazstvom v kvalifikačnej skupine o postup na ME 2023 a na nich dosiahnutými veľmi dobrými výsledkami, ktoré nám zabezpečili priamy postup na budúcoročné ME. Rovnako to bol postup na MS do Thajska. Toto sú momenty, ktoré mi utkvejú v pamäti. Každú prácu sme robili s jasným cieľom, ktorý sa nám podarilo naplniť.“

Ako by ste charakterizovali vývoj tímu od roku 2022 až po majstrovstvá sveta v Thajsku?
„Každé družstvo má svoj vývoj – a ten mala aj slovenská reprezentácia od môjho nástupu. Boli tam dievčatá, ktoré prešli generačnou výmenou po domácich ME, no nám prešlo cez ruky viac ako dvadsať hráčok, ktoré sme reálne zapracovali a použili. Z môjho pohľadu bol ten vývoj fantastický v tom, že sme niektoré hráčky dokázali naštartovať – spomeniem Zuzanu Šepeľovú či Terezu Hrušeckú. Každým rokom tím napredoval, škoda, že v tomto poslednom roku nedokázal zo seba dostať maximum.“

Čo bolo podľa vás kľúčové, že sa Slovensku podarilo vrátiť medzi stabilných účastníkov vrcholných podujatí?
„Bola to dobrá práca s výbornou generáciou hráčok. Uvidíme, čo bude ďalej. Mladé hráčky v takom objeme neprichádzajú a mládež nie je momentálne taká kvalitná.“

Slovensko prvýkrát v histórii hralo na MS žien – aké pocity vo vás zostali z tohto historického momentu?
„Jednoznačne to bol najväčší turnaj, na akom sme sa ako štátna reprezentácia mohli zúčastniť. Keď sa na to pozriem spätne, mali sme to odkomunikovať inak. Jednoducho – na Talianky ani Belgičanky momentálne nemáme. Sú to bezpochyby lepšie tímy a mediálne sme mali šampionát komunikovať tak, že máme šancu na víťazstvo v zápase s Kubou, a na to sme sa mali sústrediť. Bola to trošku chyba. Mali sme veľké oči. Je to dôsledok aj nášho trénerského myslenia, kde sme si dávali maximalistické ciele – a to sa nám nepodarilo.“

Ktorý zápas pod vaším vedením považujete za najemotívnejší alebo najpamätnejší?
„Je ich viacero. Ako prvý by som spomenul kvalifikačný zápas so Španielkami v Poprade, ktorý sme vyhrali 3:0. Stretnutie s rovnakým súperom na ME 2023. Pamätný pre mňa bude aj duel v Zlatej Európskej lige v minulom roku v Bratislave proti Slovinsku, kde sme podali suverénny výkon.“

Na ME 2023 ste postúpili do osemfinále. Kedy ste cítili, že tím je pripravený konkurovať aj silným súperom?
„Na tomto turnaji sme pôsobili veľmi kompaktne a dobre. Aj zápasy s Holandskom a Francúzskom, ktoré sme prehrali, ukázali, že medzi nami nebol veľký rozdiel. Boli sme vo forme. Bol to vydarený turnaj. Žiaľ, toto nám nevyšlo na MS – niektoré hráčky neboli v takej forme, ako by som si to predstavoval.“

Ako sa zmenil slovenský ženský volejbal od vášho príchodu v roku 2022 po rozlúčku v roku 2025?
„Výrazne sme omladzovali káder, prišli mladé hráčky a zmenili sme sa aj štýlovo. Pokúšali sme sa hrať útočne a rýchlejšie. Teraz sme na to nemali typológiu hráčok. V globále však boli tieto štyri roky veľmi pozitívne.“

Čo vám osobne dalo pôsobenie v slovenskej reprezentácii – ako trénerovi aj ako človeku?
„V prvom rade bola práca pri slovenskej reprezentácii pre mňa obrovská česť a srdcová záležitosť. Bolo to niečo, čo ma napĺňalo a dávalo mi zmysel. Reprezentovali sme našu krajinu so cťou a bojovnosťou – to bolo z toho všetkého najkrajšie.“

Keby ste mali opäť začať, urobili by ste niečo inak?
„Nebolo by toho veľa. Teraz je ťažko o tom hovoriť. Mali sme jasne nastavenú prácu s konštantnou filozofiou. Nie vždy sa to podarilo, ale tak to býva – nie všetko, čo si naplánujete, aj skutočne vyjde. Tento rok to do seba nezapadalo a mali sme problém s nastavením a formou hráčok.“

Aký potenciál vidíte v súčasnom tíme – kam až môže táto generácia zájsť?
„Tým, že sme si v roku 2023 vybojovali priamy postup na ME 2026, som chcel pri družstve zostať ešte jeden rok. Myslel som si, že toto družstvo ešte bude mať svoj vývoj a mohol som mu niečo odovzdať. Preto som to takto prezentoval aj prezidentovi SVF Marekovi Rojkovi. Jeho rozhodnutie bolo však iné, takže to musím akceptovať. Toto družstvo má určite na to, aby pri malých personálnych a systémových zmenách hrávalo v Európe strednú triedu.“

A napokon – čo by ste odkázali slovenským fanúšikom, ktorí tím počas tých rokov podporovali?
„Je to jedno veľké poďakovanie. Dodávali nám obrovské množstvo energie. Často za nami cestovali – či to bolo v Tallinne na majstrovstvách Európy, alebo tento rok na MS v Thajsku. Rovnako boli na viacerých zápasoch Zlatej európskej ligy. Slovenský volejbalový fanúšik si zaslúži dobré výsledky a veľa radosti. Myslím si, že za tie štyri roky sa nám to podarilo a ja im ďakujem, že boli prítomní a podporovali nás.“

Zhrnutie pôsobenia Michala Mašeka

• Viedol Slovensko v 59 zápasoch, vrátane dvoch vrcholových podujatí (ME 2023 a MS 2025).
• Historicky prvý tréner, ktorý priviedol slovenské volejbalistky na svetový šampionát.
• Zapracoval viac ako 25 hráčok počas 4 rokov – z nich viaceré sa stali stabilnými reprezentantkami.
• Slovensko sa pod jeho vedením vrátilo medzi strednú európsku elitu.