Jednou z ciest ako môžeme súčasne zdokonaľovať technicko-taktickú stránku herného výkonu hráča a na druhej strane cielene rozvíjať kondičnú stránku herného výkonu je herný tréning. Herný tréning je súčasť tréningového procesu, ktorý je zameraný na zdokonaľovanie herných činností v spojení so zámerne volenými kondičnými aspektmi (Dobrý, Semiginovský, 1988).
Herný tréning sa realizuje prostredníctvom špecifických tréningových cvičení pri rôznych modeloch zaťažovania. Špecifické cvičenia môžu byť usporiadané v rôznych metodických formách. Môže sa jednať o prípravné cvičenia (PC), herné cvičenia (HC), prípravné hry (PH) s menším počtom hráčov či rôzne formy vlastnej hry 6:6 (VH). Herný tréning môžeme považovať za konštrukciu modelu herného zaťaženia hráča v zápase s podobnou alebo vyššou frekvenciou a dynamikou intenzity.
Manipuláciu so zaťažením v hernom tréningu považujeme za jednu z najnáročnejších úloh v tréningovom procese. Problém spočíva v technicko-taktických požiadavkách hry a v potrebnej zložitosti foriem cvičení. Herné činnosti vo volejbale sú typickými kombináciami prevažne acyklických pohybov, ktoré môžu byť vyvolané najskôr po okamžitom spracovaní externých a interných informácií. Tieto informácie musia byť často korigované ešte v priebehu samotnej realizácie. Z toho vyplývajú vysoké požiadavky na kognitívne a koordinačné schopnosti hráča. Kvalita tejto kognitívnej a psychomotorickej schopnosti rozhoduje napokon o tom, či dochádza v hernej činnosti predovšetkým k maximálnym kontrakciám zúčastnených svalových skupín a tým aj k zvýšenej intenzite podráždenia alebo nie.
Vo volejbale celá koncepcia tréningového zaťaženia má smerovať v prevažnej miere do rozvoja alaktátového potenciálu (rozvoj rýchlostno – silových schopnosti) a ako podpora do oblasti aeróbnych schopností.
Vzhľadom na striedavý a prerušovaný charakter zápasu je manipulácia so zaťažením v tréningovom procese určitou verziou intervalového tréningu.
V hernom tréningu využívame z hľadiska zaťažovania nasledovné tréningové metódy:
- opakovacia
- intenzívna intervalová metóda
- extenzívna intervalová metóda
- kontinuálna metóda
Cvičenia môžeme zostavovať vzhľadom k rozdielnej energetickej náročnosti jednotlivých herných činností, pričom premennými veličinami zaťaženia sú:
- druh hernej činnosti a jeho intenzita (hustota)
- počet rôznych činností zaradených do jedného cvičenia
- dĺžka intervalu zaťaženia
- dĺžka intervalu odpočinku a jeho charakter
- frekvencia opakovania činností v danom intervale zaťaženia
- celkový počet a frekvencia jednotlivých záťaží
- počet zapojených hráčov
- psychické nároky
Prehľad jednotlivých metód, typov cvičení s určením konkrétneho kondičného účinku uvádzame v tabuľke 1.
Tab. 1 Parametre zaťažovania v hernom tréningu vo volejbale
|
Energetické zabezpečenie činnosti |
Kondičný účinok |
Metóda zaťažovania |
IZ Počet opakovaní |
Počet sérií |
IO a jeho charakter |
Intenzita zaťaženia |
Typy cvičení |
|
ATP -CP |
Akceleračná Reakčná rýchlosť Koordinácia Výbušná sila
|
Opakovacia
|
3 –15s
5 – 7x |
4 - 6 |
3 – 5 min (1 : 4)
úplné prestávky - pasívny, resp. ľahký aktívny oddych (zbieranie lôpt, odbíjanie vo dvojici – bez väčších nárokov na pozornosť)
|
Maximálna |
Opakovanie 1 HČJ, opakovanie najmenej 2 HČJ jedným hráčom, dávkované opakovanie herných situácii v rýchlom slede za sebou |
|
LA |
Rýchlostno - silová vytrvalosť
|
Intenzívna intervalová |
20s – 2 min
10 – 30x |
3 - 5 |
1– 5 min (1 : 2, 1 : 3)
neúplné prestávky – pasívny oddych |
Submaximálna Maximálna |
Podobne ako v ATP -CP s predĺženým IZ |
|
ANP |
Aeróbna vytrvalosť v sile Aeróbna vytrvalosť |
Extenzívna intervalová
|
3 – 10 min
10 – 30x |
2 - 3 |
30 s – 2 min neúplné prestávky – aktívny oddych (zbieranie lôpt, podanie vo väčších skupinách – bez väčších nárokov na pozornosť)
|
Stredná |
Série na seba nadväzujúcich herných činností v rôznych metodických formách, predovšetkým PH a rôzne formy VH |
|
AEP |
Aeróbna vytrvalosť Koordinácia |
Kontinuálna-vytrvalostná |
20 min a viac |
1 - 2 |
Bez odpočinku |
Nízka |
Všetky typy cvičení realizované s nízkou intenzitou |
Herný tréning je dlhodobý a otvorený proces, ktorý prevláda v príprave vrcholových hráčov. Transformovať jednotlivé cvičenia do herného tréningu môžeme len po technickom zvládnutí jednotlivých herných činností, resp. zvládnutí základnej súčinnosti v herných kombináciách, ktoré sú obsahom konkrétneho cvičenia. V žiadnom prípade nesmieme dopustiť nesprávne vykonávanie hernej činnosti (napr. chyby pri blokovaní, nesprávne postavenie hráčov v poli a pod.). V takomto prípade odporúčame cvičenie zastaviť a pokračovať v stanovenej intenzite zaťaženia až po odstránení nedostatkov.
Konkrétne modely zaťaženia zvyšujú hernú kondíciu hráča, umožňujú plynulé cvičenia v blokoch a tak vytvárajú vhodné podmienky na ukladanie tréningových podnetov v pamäti hráčov. Postupne sa takto buduje nielen motorický, ale aj herný intelektuálny potenciál hráčov.
Pri organizácii herného tréningu by sa mal tréner riadiť nasledovnými odporúčaniami:
- presne definovať hlavnú úlohu cvičenia a rozsah činnosti na každom stanovišti
- zabezpečiť nepretržitosť a plynulosť cvičenia počas celého intervalu zaťaženia (napr. nahodenie lopty po chybnom spracovaní)
- tréning organizovať v skupinách v počte, ktorý umožňuje rytmus interval zaťaženia – interval odpočinku
- zaraďovať jednotlivé cvičenia tak, aby sa rešpektovali zásady fyziologickej postupnosti tréningových prostriedkov
- kontrolovať odozvu cvičení minimálne meraním pulzovej frekvencie.
Z hľadiska sociálno-interakčných foriem najčastejšie uplatňujeme skupinovú formu. V organizácii cvičení skupinovou formou môžu mať hráči tri funkcie:
- skupina hráčov plniacich hlavnú úlohu cvičenia
- skupina hráčov (jeden hráč) vytvárajúcich príslušnú hernú situáciu, ktorá umožňuje plniť hlavnú úlohu cvičenia (napr. nahrávač)
- skupina hráčov (jeden hráč) zabezpečujúcich čo najrýchlejší návrat lôpt do cvičenia alebo uvádzajúcich loptu do obehu.
Na rozdiel od fyzického zaťaženia psychické zaťaženie v hernom tréningu nemôžeme presne merať. Zvyšovanie psychickej záťaže chápeme ako proces. Hráči v ňom postupne prekonávajú zvyšujúce sa psychické a fyzické požiadavky v zmysle pozitívneho spracovania zaťaženia. Postupnou adaptáciou na zvyšujúce sa požiadavky sa vytvára predpoklad na zvládnutie záťažových situácií. Rôzne modely zaťažovania ovplyvňujú herné a kondičné požiadavky, umožňujú plynulý priebeh cvičenia a určujú herné podmienky. Vzniká a obohacuje sa zásoba herných poznatkov a skúseností. Hráči sa učia hrať, znášať psychické zaťaženie a podávať výkon. Tento výkon môže byť odolný a pomerne stály proti deformačným faktorom a rušivým vplyvom, ktoré vytvárajú podmienky hry.
Výber obsahu herného tréningu významne ovplyvňuje rozvoj operatívneho myslenia, tvorivé a improvizačné schopnosti, anticipáciu, hodnotenie herných situácií. Podmienky herného tréningu rozvíjajú zdravú agresivitu, sebadôveru, hernú disciplínu a schopnosť súťažiť, ktoré umožňujú eliminovať pôsobenie vonkajších i vnútorných deformačných faktorov. Komplexnejšie HC, PH a VH pôsobia na herný intelekt hráča a na jeho energetické kapacity oveľa silnejšie a trvalejšie ako organizácia cvičení, kde intenzita činnosti nie je v centre pozornosti trénera (herný nácvik). V konečnom dôsledku najefektívnejšie rozvíjajú jeho hernú spôsobilosť.
V pokračovaní príspevku uvedieme konkrétne príklady cvičení v jednotlivých energetických zónach, ich priebeh a organizáciu.
Literatúra:
DOBRÝ, L. – SEMIGINOVSKÝ, B. 1988. Sportovní hry – výkon a trénink. Praha: Olympia, 1988.
PŘIDAL, V, - ZAPLETALOVÁ, L. 2010. Volejbal. Herný výkon – tréning – riadenie. Bratislava : Peter Mačura, 2010. 2. vydanie
