Cieľom nášho príspevku je poukázať na obsah a dynamiku tréningového zaťaženia v súťažnom období (SO). Viacero trénerov využíva postupy, ktoré v príspevku uvádzame cielene možno len intuitívne, takže pre viacerých neuvedieme nič nového. Špecifikom príspevku je však presne pomenovať a charakterizovať, podľa najnovších teórií, jednotlivé etapy (bloky) súťažného obdobia.
Ak prípravné obdobie je typické svojou programovosťou, v súťažnom období zohráva väčšiu úlohu improvizácia a intuícia podložená skúsenosťami trénera pri riadení tréningového procesu. V celom súťažnom období odohrajú družstvá 40 – 60 zápasov v priebehu 6 – 7 mesiacov. Takéto dlhé obdobie však nie je možné udržať športovú formu. Predovšetkým z tohto dôvodu sa využíva v SO tzv. bloková periodizácia, ktorá je charakteristická tréningovými blokmi, ktoré sú definované ako tréningové cykly vysoko koncentrovaného, špecifického úsilia (Issurin 2010; Lehnert a kol. 2010). Tieto bloky majú dĺžku trvania 1 – 3 mikrocyklov. Charakteristické sú stanovením minimálnych cieľov v danom bloku prípravy v SO (napr. zvýšiť úroveň dynamiky herných lokomócií, HČJ). Tento cyklus tréningovej práce znemožní nástup psychickej únavy z opakovaných zápasov, umožní znova obnovu už dosiahnutej úrovne pohybových schopností a znovuzískanie športovej formy.
Najčastejšie uplatňujeme v SO stabilizačné bloky, ktoré sú podľa potrieb striedané rozvíjajúcimi kondičnými resp. hernými blokmi a vylaďovacími tesne pred najdôležitejšími zápasmi.
Počas uplatňovania stabilizačných blokov v SO má kondičný tréning podpornú funkciu a slúži na udržanie úrovne trénovanosti. Jeho objem tvorí 10 – 20 % z celkového objemu prípravy. Hlavný dôraz kladieme na udržanie komplexných rýchlostno-silových schopností, ako sú výskok, rýchlosť švihu paže, reakčná a akceleračná rýchlosť. Predovšetkým na udržanie silovej pripravenosti a prevenciu proti zraneniam pohybového aparátu využívame 2 - krát týždenne silový tréning v posilňovni. Nesmieme zabúdať na stimuláciu stabilizátorov trupu v oblasti bedier, panvy a brucha („core training“). Celkový objem nešpecifických podnetov môže narastať v čase športovej formy, predovšetkým v prípravnej časti tréningových jednotiek. V hernej príprave musíme zabezpečiť zvládnutie všetkých herných činností do najvyššieho stupňa dokonalosti upevnením herných návykov a ziskom čo najväčšieho počtu možností ich uplatnenia v rozličných herných situáciách. Najväčší objem zaťaženia tvorí hra 6 : 6, či už v súťažných zápasoch, alebo v TJ, kde by mala dominovať riadená a modelovaná hra („tréning v šestkách“) s presne určenými úlohami v jednotlivých herných situáciách. Prípravné cvičenia sú predovšetkým súčasťou špeciálneho rozcvičenia v tréningových jednotkách. Objem HC klesá a ich miesto v tréningu býva nahradené už spomínanými formami vlastnej hry.
Zaradenie rozvíjajúcich kondičných blokov je vhodné v prípade poklesu kondičnej pripravenosti, čo sa prejavuje nižšou dynamikou realizácie herných lokomocií a HČJ. Typické je zaradenie takéhoto 1 - 2 týždenného bloku na konci kalendárneho roka, kedy môžeme hovoriť o rozdelení súťažného obdobia na SO1 a SO2. V tomto prípade na rozvíjajúci kondičný blok nadväzuje 1 – 2 týždňový herne rozvíjajúci blok.
Charakteristický je vyšším objemom prípravy s relatívne vysokou intenzitou. V kondičných blokoch môže byť pomer kondičnej a hernej prípravy 1 : 1. V herne rozvíjajúcich blokoch, na rozdiel od stabilizačných, je vyššia intenzita zaťaženia a na začiatku nižšia zložitosť cvičení zameraných na stabilizáciu techniky s postupným prerastaním do súčinnosti skupín a organizácii hry celého družstva hlavne v činnostiach, kde družstvo malo v predchádzajúcich zápasoch nedostatky. Treba si uvedomiť, že počas týchto rozvíjajúcich blokov družstvá hrajú súťažné zápasy. Z tohto dôvodu je logické, že 1 – 2 TJ v MC aj v kondičnom bloku musia byť zamerané na súčinnosť hry družstva v herných komplexoch.
Špecifikom je riadenie tréningového zaťaženia pred a počas poslednej časti súťažného obdobia tzv. Play-off (SO3). Toto obdobie je typické hraním zápasov s tým istým súperom na 2 až 4 vyhrané zápasy, kde hráči odohrajú v týždennom MC 2 až 3 zápasy. Opäť 2 – 3 týždne pred Play-off zaraďujeme minimálne týždenný kondičný blok. Jeho dĺžka závisí od priebehu súťaže a konkrétneho postavenia družstva v tabuľke, či súpera s ktorým budú ešte hrať. Pred samotnými zápasmi Play-off má obsah TJ charakter vylaďovacích MC (vylaďovací blok), kde sa v hernej príprave zameriavame na zvýšenie úrovne celkovej organizácii hry družstva. Využívame modelovaný tréning, prípadne zvýšenú pozornosť venujeme najväčším nedostatkom z predchádzajúceho obdobia. Vhodné je zaradiť prípravný zápas (y). Na záver tohto bloku by malo družstvo opäť získať športovú formu.
Počas Play-off trénujeme podstatne menej a v kratších TJ z dôvodov vyššej frekvencie zápasového zaťaženia. Tréningový proces má charakter stabilizačného bloku s uplatnením špecifických súťažných MC. V tomto prípade môžeme hovoriť, z dôvodov vysokej frekvencie súťažných zápasov, o tzv. súťažnom bloku. Dôležitú úlohu zohráva regenerácia a psychologická príprava zameraná na účinný spôsob vyrovnania sa s aktuálnymi psychickými stavmi hráčov (predštartové a poštartové stavy) a to tak so zápornými ale aj kladnými. Na základe empirických skúseností môžeme povedať, že zachovanie herného rytmu v priebehu SO3 je skôr výhodou ako situácia, keď družstvo musí čakať na ďalšieho súpera napr. na finále niekedy až dva týždne.
Umenie regulovať športovú formu v súťažnom období závisí predovšetkým na skúsenostiach trénera i hráčov, pričom hlavnými prostriedkom je regulácia objemu, intenzity a zložitosti tréningového zaťaženia.
