Vybrané parametre vonkajšieho zaťaženia hráčov v prípravných hrách s rozličným počtom hráčov

Cieľom výučby volejbalu na školách, resp. v tréningu začiatočníkov je v krátkom čase naučiť žiakov hrať volejbal na takej úrovni aby mali loptu pri odbíjaní pod elementárnou kontrolou. Rozumieme tým aby nadobudli, čo najskôr takú úroveň zručnosti, že sú schopní udržať loptu v hre v redukovaných herných podmienkach a z hry tak mali zábavu a emočné uspokojenie.

Všetky moderné prístupy výučby volejbalu odporúčajú využívať v čo najvyššej miere, prípravné hry (PH) s upravenými pravidlami s menším počtom hráčov na menšom ihrisku. Na zmenšenom ihrisku hráči odbíjajú na kratšie vzdialenosti, rýchlosť letu lopty po odbití je nižšia, čo vytvára vhodnejšie podmienky na usmernenie lopty na spoluhráča či odbitie lopty na stranu súpera. Nižší počet hráčov v družstve  umožňuje častejší kontakt hráča s loptou, a tým zvyšuje jeho participáciu na hernom výkone družstva i kondičnú náročnosť hry. Hráč pri využívaní PH s menším počtom hráčov získava herné skúsenosti, rozvíja pozornosť, zlepšuje činnosť analyzátorov. Neustále prebiehajúce kognitívne procesy udržujú hráča na vyššej úrovni motivácie, pôsobia na rozvoj herného myslenia a v neposlednom rade umožňujú intenzívnejšie prežívanie hry.

V našom príspevku Vás chceme oboznámiť s výsledkami nášho sledovania vybraných faktorov vonkajšieho zaťaženia hráčov v PH 2:2, PH 3:3 a vo vlastnej hre 6:6 (VH), kde družstva hrali nešpecializovaným systémom – hráč v zóne 3 je nahrávačom. Výskum prebiehal na vzorke 24 študentov FTVŠ UK, ktorých výkonnosť zodpovedala určeným štandardom z volejbalu. Všetci probanti boli schopní odbíjať prstami a bagrom do iného smeru, v izolovaných podmienkach ovládali smeč i základy blokovania. V rozličnej miere mali problémy uplatniť jednotlivé herné činnosti v hre.

Hodnotili sme 4 zápasy PH 2:2 a 3:3 a 2 zápasy vo VH 6:6. Veľkosť ihriska v PH 2:2 bola 3x12 m, v PH 3:3 bola 4,5 x 12 m. Základné postavenie v PH 2:2 bolo s jedným hráčom pod sieťou a s druhým hráčom v poli. V PH 3:3 s jedným hráčom pri sieti a s dvomi v poli vedľa seba.  Zahájenie rozohry bolo určené vo VH podaním zdola a v PH okrem podania zdola aj odbitím prstami. Hlavným dôvodom bolo vytvorenie ľahších podmienok pre prijímajúce družstvo, čo by malo v konečnom dôsledku priniesť dlhšie rozohry a tým pádom vyšší účinok z prežitku hry umožnený rôznorodosťou herných situácií, ktoré môže priniesť dlhšie rozohry. Zápasy sa hrali na 15 minút s počítaním bodov.

Zápasy boli nahrávané videokamerou a zo záznamov sme do vopred pripravených záznamových hárkov zaznamenávali:
- dĺžku jednotlivých rozohier
- frekvenciu kontaktov jednotlivých hráčov s loptou v zápase.

Dĺžka trvania rozohier v jednotlivých hodnotených hrách

Vo všetkých sledovaných hrách bolo viac ako 70% rozohier ukončených do 10 s (Tab. 1). Z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že dĺžka trvania rozohier v PH je podobná ako vo VH. V PH 2:2 najviac rozohier sme zistili v intervale 5 - 10 s (55,1%). V PH 3:3 a vo VH bol tento časový interval druhý najčastejší (25%, resp. 34,7%). Väčšie rozdiely sme zistili medzi rozohrami trvajúcimi do 5 s. V PH 3:3 a vo VH tvorili 52,2%, resp. 46,9% zo všetkých rozohier, pričom v PH 2:2 len 21,1%. Na druhej strane najdlhšiu rozohru sme zaznamenali v PH 2:2 (39,4 s), kde aj priemerná dĺžka rozohier bola najdlhšia (8 s).

Príčinu dlhšieho udržania lopty v hre v PH 2:2 môžeme hľadať vo veľkosti ihriska, kde v PH 2:2 na ihrisku širokom 3 m a dlhom 6 m (1 strana) prihráva väčšinu lôpt, v uvádzanom postavení, len zadný hráč v poli. Veľkosť ihriska umožňuje odbitie lopty len po minimálnom presune do 2-3 metrov. Ďalej v priestore ktorý musí ubrániť nemusí riešiť problém so súčinnosťou s prihrávajúcimi, resp. brániacimi spoluhráčmi ako je to pri hrách s vyšším počtom hráčov. Treťou príčinou môže byť fakt, že v postavení družstiev v PH 2:2 je jeden predný a druhý zadný a odbitia prebiehajú v podstate vždy v priamom smere, na rozdiel od hier s vyšším počtom hráčov, čo je z pohľadu realizácie náročnejšie.

Tabuľka 1 Dĺžka rozohier v jednotlivých hrách

Participácia hráčov na hernom výkone družstva

Participáciu hráčov na hernom výkone družstva hodnotíme frekvenciou kontaktov jednotlivých hráčov s loptou vyjadrenú priemerným, minimálnym, maximálnym počtom kontaktov s loptou, variačným rozpätím a podielom medzi maximálnymi a minimálnymi hodnotami. Výsledky uvádzame v tabuľke 2. Priemerné hodnoty počtu kontaktov hráčov s loptou medzi PH 2:2 a VH ukazujú na trojnásobne vyššiu frekvenciu kontaktov v PH.

Vo VH bol hráč v priemere len 1 krát za minútu v kontakte s loptou! Aktívnejší hráči však skoro 3 krát častejšie. Ukazuje sa logicky, že čím je menší počet hráčov na ihrisku, tým je vyššia frekvencia kontaktov hráčov s loptou štatisticky vyjadrená variačným rozpätím ale hlavne veľkosťou podielu medzi maximálnymi a minimálnymi hodnotami v jednotlivých hrách.

Tabuľka 2 Frekvencia počtu odbití hráča v jednotlivých hrách v dĺžke trvania 15 minút

Odporúčania pre prax

Na základe nášho sledovania a doterajších poznatkov vo využívaní PH s menším počtom hráčov na menšom ihrisku odporúčame:

• využívať PH 2:2 u hráčov pri zručnosti udržať loptu v hre odbíjaním prstami a bagrom v priamom smere (od cca 8 - 10 rokov)
• veľkosť ihriska v PH 2:2 je vhodná 3 x 12 m. Pri širšom ihrisku (napr. 4,5 x 12, resp. 6 x 12 m) je obtiažne prihrávať len jedným hráčom na tejto hernej úrovni. V takomto prípade by bolo vhodnejšie postavenie s dvomi hráčmi v poli vedľa seba. Tu však už následné odbitie musí byť do iného smeru. Počítame s tým, že prebitie lopty cez sieť je najčastejšie realizované odbitím prstami zo zeme a vo výskoku.
• PH 3:3 odporúčame využívať pri osvojovaní odbíjania do iného smeru pri veľkosti ihriska 4,5 x 12 m. Túto hru považujeme za základ pri prechode na hru v šestkách. U vyspelejších hráčov, ak zistíme, že v rozohrách preletí lopta pravidelne viacej krát cez sieť po troch odbitiach, môžeme využiť aj väčšie ihrisko (6 x 12 - 15 m). Tu však môžeme naraziť na organizačný problém ak máme k dispozícii jedno ihrisko a potrebujeme naraz hrať na dvoch hracích plochách.
• Osvedčuje sa súťaživá forma, pričom zápas, ak sa hrá viacero zápasov naraz, je určený časom.
• U začiatočníkov, miesto počítania bodov, sa osvedčuje súťaženie, kde družstva na obidvoch stranách siete spolupracujú. Je určené, že musia mať na každej strane povinne tri odbitia. V prípade porušenia tohto pravidla rozohra začína od začiatku. Pri viacerých skupinách tak súťažia medzi sebou družstvá na rozdielnych ihriskách. Podmienkou je, že rozohry musia byť zahájené naraz na signál trénera. Odbitie cez sieť realizujeme prstami, prstami vo výskoku  alebo pri nepresných nahrávkach bagrom.
• U začiatočníkov odporúčame, hlavne pri vyššom počte hráčov, používať tzv. pozdĺžnu sieť, resp. len povraz upevnený po stranách telocvične. Vekom a vyššou zručnosťou sa však pri hre s „improvizovanou“ sieťou stráca motivácia.

Uvádzané výsledky sú realizované na vzorke poslucháčov vysokej telovýchovnej školy. Uvedomujeme si rozdielnosť somatických, mentálnych i kondičných parametrov dospelých v porovnaní s deťmi vo veku 8 – 12 rokov, pre ktoré uvádzané hry odporúčame ako jednu z kľúčových metodických foriem hernej prípravy v tomto veku. Domnievame sa však, že získané údaje je možné pri porovnateľnej hernej zručnosti aplikovať aj na kategóriu detí.